Kniha Redemptoristi z Puškinovej ulice, je o príbehu vpísaného do múrov domu, ktorý si veľa pamätá. Ale predovšetkým je o príbehoch ľudí, ktorí tu žili a pôsobili, o redemptoristoch pôsobiacich pri Kostole sv. Cyrila a Metoda, ale aj tých, ktorí s redemptoristami spolupracovali, či to už v období demokracie, alebo aj počas obdobia neslobody.
Príbeh redemptoristov v Bratislave je spojený už od roku 1935 s kostolom zasväteným sv. Cyrilovi a Metodovi. V roku 1950, po zrušení mužských reholí, bola prerušená aj ich bohatá apoštolská činnosť. V roku 1968, keď nastalo uvoľnenie, začali redemptoristi opäť pôsobiť vo svojom kostole. V roku 1974, hoci pod dozorom Štátnej bezpečnosti a obmedzeniami, začal pri Kostole sv. Cyrila a Metoda pôsobiť spevácky zbor Céčko. Kostol sa stal miestom, kde vyrastala nová generácia zapálených ohlasovateľov evanjelia počas náboženskej neslobody.
Po Nežnej revolúcii v novembri 1989 sa redemptoristi mohli vrátiť do kláštora, aby tu pokračovali v stopách tých, ktorí boli odtiaľ násilne vyvezení.