Po mesiacoch boja s rakovinou prijali Helenu do hospicu. Aj keď pre jej dcéru Pamelu nebolo ľahké sledovať, ako jej mama chradne, hlboko ju dojímala jej odvaha, pokoj a viera. Jej mama sa nikdy nesťažovala na bolesť ani sa neutápala v žiali. Namiesto toho zvierala v rukách ruženec a Pamele i jej súrodencom hovorila, že je pripravená