Čakajme na Pána s odovzdaným srdcom
O tom, aké dôležité je povedať Pánovi áno
Keď Mária s Jozefom priniesli malého Ježiša do Jeruzalemského chrámu, aby ho obetovali Pánovi, pravdepodobne nečakali, že tam stretnú muža, ktorý v tomto novorodeniatku spozná dlhoočakávaného Mesiáša. A nečakali ani to, že si vypočujú Simeonovo proroctvo adresované Márii, že jej „vlastnú dušu prenikne meč“ (Lk 2, 35). Koľkokrát zišli tieto slová Márii na um, keď videla svojho milovaného syna rásť, verejne účinkovať a napokon i zomierať na kríži?
Mária vedela, že Boh si ju zvláštnym spôsobom vyvolil a povolal, aby mu porodila Syna – a vďaka Simeonovmu proroctvu pochopila, že súčasťou tohto povolania bude aj utrpenie. Nevedela, kedy a ako bude trpieť; vedela len, že bude čakať roky, kým Ježiš vyrastie a kým sa odohrajú udalosti jeho života. No namiesto toho, aby sa trápila nad budúcnosťou, ona pokojne čakala so srdcom odovzdaným Pánovi. Jej fiat dané anjelovi znamenalo, že povedala áno nielen tomu, že sa stane Ježišovou matkou, ale že prijíma aj všetko, čo jej i jej synovi Boh pripravil.
Keď odovzdáme svoje srdce – i svoju budúcnosť – Pánovi, aj my môžeme čakať v pokoji. Nejde nám to však celkom ľahko – chceme mať totiž všetko pod kontrolou a túžime vidieť, že sú naše modlitby vyslyšané. Preto na to, aby sme sa dokázali odovzdať, potrebujeme sa modliť rovnakú modlitbu, akú sa modlil Ježiš v Getsemanskej záhrade: „Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane“ (Lk 22, 42).
Hovorme áno Pánovi stále znova a znova
Môžeme sa zamyslieť nad tým, či je naozaj možné za niečo sa intenzívne modliť a zároveň mať ochotu prijať všetko, čo nám Boh pošle. Alebo ako trpezlivo čakať, keď sa nám nedostáva žiadnej odpovede. Niečo také môže otriasť našou dôverou v Pána a vnuknúť nám pochybnosti o Božích prisľúbeniach. Ako teda dospieť k tomuto postoju odovzdanosti?
Začína sa to naším prvým áno daným Pánovi – tým, keď sme prvý raz vedome odovzdali svoj život Pánovi a rozhodli sa ho nasledovať. V tej chvíli sme mali možno obavy a nevedeli sme, čo od nás Pán bude žiadať a čomu budeme musieť čeliť. No keď sme zakúsili jeho lásku k nám a keď vzrástla naša láska k nemu, dokázali sme mu lepšie odovzdať vládu nad svojím životom. Naučili sme sa mu totiž dôverovať a naša viera v to, že on vie, čo je pre nás najlepšie, a to aj vtedy, keď nám to nedáva zmysel, sa prehĺbila.
Keďže sme Ježišovi učeníci, naše prvé áno sa musí pretaviť do každodennej modlitby, počas ktorej vstupujeme do jeho prítomnosti. Takýto postoj k Pánovi mala aj Panna Mária. Jej fiat bolo prvým z mnohých – keď znášala nepochopenie od blížnych, keď putovala do Betlehema vo vysokom štádiu tehotenstva či vtedy, keď spolu s Jozefom hľadali miesto, kde by sa ubytovali. Musela stále znova a znova hovoriť: „Áno, Pane.“
Asi najťažšie sa Márii dávalo áno vtedy, keď videla, ako jej syn trpí pod krížom, nástrojom vlastnej popravy, a kráča pod jeho ťarchou ulicami Jeruzalema. No vtedy už mala do srdca hlboko vštepenú odovzdanosť. Vydržala aj napriek bolesti, pretože vedela, že Bohu môže dôverovať aj vtedy, keď život – či už ten jej, alebo jej milovaného syna –, nejde podľa predstáv. Aká musela byť šťastná, keď uvidela Ježiša po zmŕtvychvstaní! Boží plán – s ňou, s Ježišom aj s celým svetom – bol oveľa väčší, než si dokázala predstaviť!
Martino odovzdané srdce
Pozrime sa teraz na inú ženu z evanjelií, ktorá dokázala odovzdať svoje srdce Pánovi – Martu. Bola Ježišovou blízkou priateľkou; Ježiš často navštevoval ju, jej sestru Máriu i jej brata Lazára a často chodieval do ich domu v Betánii. Vďaka týmto stretnutiam s ním v nej rástla dôvera, že mu na nej záleží a chce pre ňu to najlepšie. Keď bola napríklad celá bez seba z toho, že musí obsluhovať celkom sama, Ježiš jej povedal, že Mária si „vybrala lepší podiel“ (Lk 10, 42). Ten „lepší podiel“ chcel dať totiž aj Marte – bol ním život, ktorý nie je len o službe, ale aj o sedení pri Pánovi a počúvaní jeho hlasu.
Vieme si predstaviť, že keď Lazár vážne ochorel, Marta sa modlila, aby Ježiš prišiel čo najskôr a aby ho uzdravil. Musela byť teda veľmi zdrvená a sklamaná, keď Ježiš napokon neprišiel a jej brat zomrel! A keď sa Ježiš predsa len objavil – štyri dni po tom, čo Lazára uložili do hrobu –, Marta aj napriek tomu stále dôverovala Ježišovi. Povedala mu: „Ale aj teraz viem, že o čokoľvek poprosíš Boha, Boh ti to dá“ (Jn 11, 22).
Marta prijala smrť svojho brata, hoci si ju vôbec neželala. No nikdy nezačala pochybovať o Pánovej láske k nej či k jej bratovi. A nemala pochybnosti ani o tom, kto je Ježiš: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet“ (Jn 11, 27). A práve toto je kľúčové, ak chceme počas čakania na Pána zaujímať postoj odovzdanosti: potrebujeme vkladať dôveru do toho, kým je Ježiš, a čo v nás a pre nás chce vykonať. On je Boží Syn, miluje nás, záleží mu na nás a pozná všetky naše potreby – vie o nich dokonca ešte skôr než my sami.
Je tiež potrebné pamätať na to, že Ježiš, Boží Syn, má moc urobiť to, o čo ho žiadame, či už naše modlitby vypočuje tak, ako si to želáme, alebo nie. Marta nikdy nepochybovala o tom, či by bol Ježiš uzdravil jej brata, keby bol prišiel včas. No keď Ježiš prišiel, urobil ešte čosi úžasnejšie: vzkriesil Lazára z mŕtvych. Toto Marta vôbec nečakala. Tento čin je zároveň znamením nádeje aj pre nás všetkých! Preto keď sa modlíme, neprestaňme čakať a nikdy ani nepochybujme o Božej moci.
Náš život je v Božích rukách
Ježiš nás vykúpil svojím krížom a zmŕtvychvstaním. Oslobodil nás od tých najhorších nepriateľov – od hriechu a smrti. Jedného dňa budeme v nebi zakúšať jeho lásku tak, ako si to v tomto živote nedokážeme ani len predstaviť. Musíme na to pamätať aj vtedy, keď čakáme na Pánovu odpoveď na naše modlitby či na to, aby niečo vykonal v našom živote. Hoci je v tomto živote aj bolesť, aj žiaľ a musíme v ňom niesť svoj kríž, Boh nám pripravil úžasnú budúcnosť.
Preto popros Pána, aby ti pomohol udržať si v mysli túto víziu tvojho konečného údelu – zvlášť vtedy, keď budeš mať problém z celého srdca vyznať: „Nech sa stane tvoja vôľa.“ Zároveň očakávaj Pánovu pomoc a neustále ho pros o to, čo potrebuješ: či už je to sila žiť deň čo deň svoje povolanie, alebo prosba o uzdravenie blízkeho, za ktorého sa úpenlivo modlíš. Vedz, že Božia moc uzdravovať a zachraňovať nepozná hraníc. Ty však buď ochotný nechať to naňho, ako a kedy to urobí.
Boh raz svätému Pavlovi povedal: „Stačí ti moja milosť“ (2 Kor 12, 9). Pán nám dáva všetky milosti, ktoré potrebujeme, len musíme o ne prosiť. Nech už teda počas tohto Adventu čakáš na čokoľvek, ver, že Božia milosť ťa môže posilniť a pomôcť ti odovzdať srdce Bohu a jeho plánu s tvojím životom. Náš Otec je taký dobrý a verný, že poslal svojho Syna na svet, aby sa stal človekom a aby nás vykúpil. Nech ti Boh udelí tieto Vianoce milosť ešte hlbšie spoznať jeho lásku a silnejšie uveriť v to, že na teba vždy myslí. Až tak že si tvoje meno vryl do dlaní (pozri Iz 49, 16)!
Otázky na rozjímanie
- Kedy si sa v živote modlil slovami: „Nie moja, ale tvoja vôľa nech sa stane“? Aké bolo ovocie tejto modlitby?
- Kedy si naposledy povedal Pánovi áno? Ako by si to mohol začleniť do svojej každodennej modlitby? Aké ovocie by to prinieslo v tvojom živote?
- Ako Marta dokázala dôverovať Ježišovi, aj keď neprišiel uzdraviť jej brata Lazára, a ako jej v tom pomohol vzťah, ktorý s ním mala?
- Kedy ti stačila Božia milosť? Ako táto spomienka posilňuje tvoju dôveru v Boha?
Bočná lišta: Počas čakania na Pána sa pomodli tento žalm a pros ho o milosť odovzdaného srdca:
Plesajte, spravodliví, v Pánovi;
statočným sluší spievať pieseň chvály.
Oslavujte Pána citarou,
hrajte mu na desaťstrunovej lutne.
Spievajte mu novú pieseň,
nadšene mu hrajte a volajte na slávu.
Lebo Pánovo slovo je pravdivé
a verné všetko jeho konanie.
Miluje spravodlivosť a právo;
milosti Pánovej plná je zem.
Pán hľadí z neba
a vidí všetkých ľudí.
Pozerá z miesta, kde prebýva,
na všetkých obyvateľov zeme,
on, čo každému osve utvoril srdce
a chápe všetky ich skutky.
Naša duša očakáva Pána,
on je naša pomoc a ochrana.
V ňom sa naše srdce raduje
a v jeho sväté meno máme dôveru.
Tvoje milosrdenstvo, Pane, nech je nad nami,
ako dúfame v teba.
Ž 33, 1 – 5. 13 – 15. 20 – 22