Čakanie na rozvinutie Božieho plánu
Môžeme dôverovať v Božiu dobrotu
Simeon, muž „spravodlivý a nábožný“, očakával, že uvidí „Pánovho Mesiáša“ (Lk 2, 25 – 26), a to veľmi dlho. Nevieme, koľko to trvalo – možno dlhé roky. No počas tohto čakania nikdy neprestal veriť, že sa stane to, čo mu prisľúbil Duch Svätý. A keď jedného dňa prišiel do Jeruzalemského chrámu a uvidel Máriu s Jozefom a malého Ježiša, hneď pochopil, že to je Ten, ktorého Boh poslal, aby spasil svoj ľud.
Keď vzal toto dieťa do náručia, v modlitbe vyznal: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil
pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu“ (Lk 2, 29 – 32). Boží plán so Simeonom – to, že sa stane jedným z prvých očitých svedkov Mesiáša –, sa naplnil. Celé to čakanie stálo za to!
Čakanie na Mesiáša
No na Mesiáša nečakal len Simeon. Na mesiášskeho kráľa, ktorý pôjde v šľapajach ich milovaného kráľa Dávida, čakal celý židovský národ. Podobne ako Dávid, aj tento kráľ mal národ zjednotiť, múdro mu panovať a ochrániť ho pred nepriateľmi. Už viac nemali trpieť pod rukou utláčateľov.
Boh však pripravil svojmu ľudu lepší plán. Nezachráni ich pred pozemskými nepriateľmi, ale oslobodí ich od nepriateľov celého ľudstva: od hriechu, satana a smrti. Ježiš nenaplnil ich mesiášske očakávania: namiesto toho sa dobrovoľne obetoval, nechal sa mučiť a zabiť. Ale svojím zmŕtvychvstaním im daroval večný život – a nielen im, ale všetkým, ktorí v neho veria. Simeon musel vnímať veľkosť tohto Božieho plánu, pretože prorokoval, že Ježiš bude „svetlom na osvietenie pohanov a slávou Izraela, svojho ľudu“ (porov. Lk 2, 32).
Božie plány sú vždy dobré
Vieme, že Boh je dobrý. Bezpodmienečne nás miluje. Miluje nás láskavou, súcitnou a milosrdnou láskou. Vieme to, pretože poslal na svet svojho jediného Syna, aby nás spasil. A vieme to i preto, že to sám Ježiš opísal v podobenstvách o márnotratnom synovi a o stratenej ovci (pozri Lk 15). Ak je to tak, potom z toho vyplýva, že sú dobré aj jeho plány s naším životom – aj keď my sami ešte čakáme na ich rozvinutie.
Chceme čakať s nádejou a dôverou, no nie je to vždy ľahké; najmä nie vtedy, keď čakáme už pridlho a vidíme, že naša situácia sa skôr zhoršuje ako zlepšuje. Práve preto je veľmi dôležité vkladať svoju vieru a nádej do Božej dobroty. Aj keď sa náš život možno nevyvinie tak, ako by sme chceli, predsa len môžeme veriť, že Boh má pre nás pripravené niečo dobré, a to aj napriek tomu, že to v tejto chvíli nevidíme.
Presne to urobil aj svätý Jozef. Bol zasnúbený s Máriou, no ešte nezačali bývať spolu. Istotne prekypoval nadšením, že vstupuje do manželstva s touto krásnou ženou. A keďže ho Matúšovo evanjelium opisuje ako „muža spravodlivého“, môžeme predpokladať, že sa počas čakania modlil k Bohu, aby mu pomohol byť dobrým manželom a otcom. Pravdepodobne sa domnieval, že sa jeho život bude podobať životu iných mladých mužov v Nazarete, ktorí sa oženili a založili si rodiny. Taký plán mal so svojím životom on a myslel si, že to isté chce preňho aj Boh.
Ako ťažko sa mu teda muselo prijímať, že jeho milovaná už čaká dieťa! Naozaj zradila jeho dôveru? Radostné očakávanie, ktoré Jozef prežíval, sa rozplynulo. Bude musieť Máriu v tichosti prepustiť. Určite musel premýšľať, kde sa v tejto jeho kríze nachádza Boh.
A potom ho navštívil vo sne anjel a oznámil mu, že Mária počala mocou Ducha Svätého. Boh bol s nimi a konal – no nie tak, ako to očakával. Jozef však prejavil dôveru v Boha, súhlasil s novým plánom s jeho životom, hoci mu v tej chvíli úplne nerozumel, a prijal Máriu za manželku (pozri Mt 1, 20 – 24). To všetko sa stalo, aj keď mu predtým ani len nenapadlo, že prostredníctvom týchto udalostí prinesie Boh svetu spásu!
Otvorenie očí
Zachariáš s Alžbetou čakali na dieťa veľmi dlho. Boli smutní a pravdepodobne už rezignovali a ani len nedúfali, že niekedy nejaké dieťa mať budú. No Boží plán bol, aby mali dieťa vo vyššom veku, vtedy, keď to budú najmenej čakať. Anjel, ktorý sa Zachariášovi zjavil v chráme, mu oznámil, že jeho „modlitba je vyslyšaná“ (porov. Lk 1, 13). Boh ho nielenže obdarí synom, ale dá mu toho, ktorého „naplní Duch Svätý“ a ktorý „mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu“ (1, 15 – 16).
Anjel potom nechal Zachariáša onemieť za jeho otázku, podľa čoho to pozná. Zachariáš potom nemohol hovoriť až do ôsmeho dňa od narodenia dieťaťa, teda do obriezky svojho syna. Počas týchto dlhých mesiacov čakania a ticha sa Zachariáš istotne zamýšľal nad tým, či ešte niekedy bude môcť hovoriť.
No možno v tomto tichu mal Zachariáš čas konať pokánie za svoje pochybnosti, alebo chváliť Boha za toto úplne nečakané požehnanie. Možno mu Pán zjavil, kým bude jeho syn Ján a akú úlohu zohrá tým, že bude pripravovať cestu Ježišovi. No nech sa už v tom čase dialo čokoľvek, vieme, že to bol pre Zachariáša plodný čas, pretože keď sa mu vrátila reč, zvolal: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud“ (Lk 1, 68).
Pravda je taká, že Boh nikdy neopustil tento manželský pár – ani vtedy, keď boli bezdetní a čakali na dieťa, ani vtedy, keď boli v radostnom očakávaní svojho syna Jána. Tieto obdobia v ich živote Boh používal na to, aby im otvoril oči a oni tak mohli uzrieť jeho plán – plán oveľa väčší než ich vlastný.
Boh nás nikdy neopustí
Boh môže pre nás urobiť to isté. Je s nami v našom čakaní, aj keď si jeho blízkosť neuvedomujeme. Pôsobí v našom srdci, obmäkčuje ho a pomáha nám hľadieť a obracať sa naňho so všetkými potrebami. Keď sa počas čakania čoraz väčšmi približujeme k Bohu, on môže rozširovať náš pohľad a pomáhať nám hľadieť na danú situáciu z iného uhla – tak aby sme videli dobro, ktoré z nej vyťaží. No predovšetkým nám môže pomôcť rásť v dôvere a vo viere v to, že aj sa keď naše životy neodvíjajú tak, ako by sme chceli, jeho plán s nami je vždy lepší ako ten náš a vždy nás vedie do svojej náruče – teraz i vo večnosti.
Otázky na rozjímanie
- V čom sa líši Boží plán s tvojím životom od toho, čo si očakával? V čom je rovnaký?
- Aké duchovné úkony ti môžu pomôcť rásť v dôvere počas čakania na Pána? Čo ti v tom pomohlo v minulosti?
- Pochyboval si niekedy o Božej dobrote v tom, či mu na tebe záleží? Ako si si poradil s pochybnosťami?
- Ako vnímaš, že Boh koná v tvojom živote, keď ho prosíš o to, čo potrebuješ?
Bočná lišta: Dôveru v Pána ti môže posilniť aj modlitba tohto žalmu:
Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma,
lebo som biedny a chudobný.
Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný;
zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba.
Zmiluj sa, Pane, nado mnou, veď k tebe volám deň čo deň.
Obveseľ, Pane, svojho sluhu,
veď k tebe dvíham svoju dušu.
Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý
a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú.
Pane, počuj moju modlitbu,
všimni si hlas mojej úpenlivej prosby.
V deň svojho súženia volám k tebe,
lebo ty ma vyslyšíš.
No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý,
zhovievavý, veľmi milostivý a verný.
Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou;
daj silu svojmu služobníkovi,
zachráň syna svojej služobnice.
Nech som dôkazom tvojej dobroty,
aby moji nenávistníci s hanbou videli,
že ty, Pane, si mi pomohol a že si ma potešil. (Ž 86, 1 – 7. 15 – 17)