Ježiš sa narodil do rodiny

Tak veľmi Boh miluje všetky rodiny

Počas každého Adventného obdobia sa zameriavame na zázrak Ježišovho vtelenia. Je úžasné, že Boh nás tak veľmi miluje, že nám poslal svojho jednorodeného Syna, ktorý sa pre nás a pre našu spásu stal človekom! Hoci bol Božím Synom, stal sa aj opravdivým človekom – stal sa nám podobným vo všetkom okrem hriechu.

Otec mohol poslať Ježiša na svet ako zrelého, dospelého muža, pripraveného a schopného hneď verejne účinkovať, kázať, vyučovať a uzdravovať. No neurobil to. Ježiš namiesto toho prišiel na tento svet ako bezmocné Dieťa. Narodil sa Márii, mladej žene z Nazareta, a ako každé iné dieťa potreboval neustálu starostlivosť a ochranu svojej matky.

Ježiš postupne rástol a dospieval. Z batoľaťa skúmajúceho svet okolo seba sa stal dospievajúci chlapec, ktorý sa priúčal remeslu svojho pozemského otca Jozefa. V dospelosti sám pracoval a každú sobotu sa modlil v synagóge tak ako ostatní muži v Nazarete. A toto všetko robil v rámci rodiny – Svätej rodiny.

Tento bežný, každodenný rodinný život pomáhal Ježišovi pripraviť sa na svoje poslanie – v určenom čase uskutočniť Otcov plán spásy. Taký dôležitý je pre Boha rodinný život! V Pánových očiach je dôležitá aj tvoja rodina. On miluje tvoju rodinu tak, ako miloval Svätú rodinu! Boh použil Svätú rodinu ako kanál milosti. A rovnako môže použiť aj tvoju vlastnú rodinu – a to aj napriek tomu, že sa ti javí ako veľmi nedokonalá.

Prvú nedeľu po Vianociach slávi Cirkev sviatok Svätej rodiny. V tomto adventnom čísle Slova medzi nami sa chceme zamerať na rodinný život. V prvom článku sa bližšie pozrieme na Ježišovo vtelenie, na to, ako nám odhaľuje Božie zámery s rodinou a zároveň nám prináša milosť, vďaka ktorej dokážeme tieto Božie zámery žiť. V druhom článku sa dozvieme, ako Panna Mária so svätým Jozefom vychovávali Ježiša a ako ich môžeme napodobňovať pri formácii našich rodín, ako aj pri výchove našich detí. Posledný článok nás hlbšie vovedie do manželskej tematiky; dozvieme sa, ako sa majú manželia navzájom milovať a prejavovať si vzájomnú lásku.

 

Božie zámery s manželstvom a rodinou

Hneď na začiatku stvorenia Boh zjavil svoje zámery s manželstvom a rodinným životom. Autor Knihy Genezis nám hovorí, že keď Boh stvoril prvého človeka, chcel pre neho nájsť „pomocníka“, ale nebol na to vhodný žiadny z tvorov, ktoré Adamovi predstavil (2, 18). Potom z Adamovho rebra stvoril prvú ženu a Adam ju hneď prijal so slovami: „Toto je konečne kosť z mojich kostí a telo z môjho tela“ (2, 23). Autor Knihy Genezis potom dodáva: „Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú jedno telo“ (2, 24). Táto myšlienka – že muž a žena sa stávajú jedným telom – bola taká dôležitá, že tento verš pri diskusii o manželstve zacitoval aj sám Ježiš (pozri Mt 19, 5).

Adam a Eva nakoniec podľahli pokušeniu hada a boli vyhnaní z rajskej záhrady, ale Boží zámer spojiť muža a ženu v manželstve pád človeka nezrušil. Ako napísali otcovia Druhého vatikánskeho koncilu, „pôvodcom manželstva je sám Boh“ (Gaudium et spes, 48). A naozaj, v celej Knihe Genezis Boh prostredníctvom – často dysfunkčných – rodín povolával ľudí, ktorí ho potom uctievali a boli mu oddaní. Abrahám a Sára, Izák a Rebeka, Jakub a Ráchel – oni a ich deti boli po mnohých stránkach nedokonalí ľudia, a predsa ich Boh dokázal použiť na uskutočnenie svojho plánu spásy.

Aj keď nás už Boh spasil skrze Ježiša Krista, stále pozýva rodiny, aby sa podieľali na súčasnej evanjelizácii a obracaní sveta. Rodiny totiž zviditeľňujú Ježišovu lásku – a v istom zmysle jeho lásku i stelesňujú. Zmluvná láska manžela a manželky odráža zmluvnú lásku, ktorú náš nebeský Otec prechováva voči nám. Obetavá láska rodičov k deťom odráža lásku, ktorú nám Ježiš preukázal, keď sa obetoval na kríži. A deti vďaka tomu spoznávajú v rodine Boží charakter a lásku.

 

Milosť Ježiša Krista

Aj na základe vlastných skúseností vieme, že súčasťou manželstva a rodinného života bývajú mnohé – a niekedy až zdrvujúce – ťažkosti. Preto si občas môžeme klásť otázku, či sú naše rodiny naozaj obrazom Božej lásky. Prostredníctvom sviatosti manželstva však máme prístup k milosti, ktorá neustále prúdi z boku nášho ukrižovaného Spasiteľa. Tak ako sa Svätá rodina obracala na Boha s prosbou o milosť a silu prekonať ťažkosti, tak sa aj my môžeme obrátiť na nášho Otca a jeho Syna Ježiša, aby nám pomohli prekonať naše skúšky.

A nemusíme sa naňho obracať len v skúškach! Dokonca aj každodenné ťažkosti spojené s úsilím milovať členov našej rodiny nám pomáhajú rásť v láskavosti, trpezlivosti a zhovievavosti. Cieľom každého povolania, vrátane povolania žiť v manželstve a rodine, je rast vo svätosti. A čím viac sa nám to darí, tým viac odrážame Božiu lásku vo svete.

Žiaľ, vieme, že občas manželstvá prestávajú fungovať, deti sa odcudzia a vzťahy ochladnú. No keď sa to stane, náš Spasiteľ nás neopúšťa. Ježiš je tu vždy pre nás a je ochotný dať nám svoju milosť, útechu a potechu. Má súcit s našimi slabosťami i so slabosťami našich blízkych. A vie, že často nemôžeme ovplyvniť to, čo si myslia alebo robia ostatní členovia našej rodiny.

Ale aj keď naše rodiny nie sú dokonalé, môžu sa stať pre druhých kanálmi milosti, mocným svedectvom o Božej dobrote a vernosti. Keď vytrváme vo viere v časoch zápasov, môžeme sa stať živými príkladmi toho, že Boh je vždy s nami. Naša dôvera v Pána z nás tiež môže urobiť vzor toho, ako sa vždy spoliehať na Božiu milosť.

 

Ježiš, Mária a Jozef: Mocní orodovníci

Ježiš sa počas svojho pozemského putovania aktívne zapájal do života mnohých rodín. Svoj prvý zázrak urobil na svadbe (Jn 2, 1 – 10). Trávil čas v spoločnosti Márie, Marty a Lazára (Lk 10, 38 – 42; 11,5). Pre súcit so smútiacou vdovou vzkriesil jej syna (Lk 7, 11 – 15). A odpovedal na prosbu zúfalého vedúceho synagógy, ktorý ho prosil o uzdravenie svojej dcéry (Mk 5, 21 – 43).

Toto je jedna z mnohých milostí plynúcich z Ježišovho vtelenia. Ježiš nielenže v rodine vyrastal, ale sa o rodiny aj staral. Záleží mu aj na tvojej rodine. Preto chce, aby si ho počas dňa prosil o múdrosť a silu. Zvlášť chce byť s tebou vo chvíľach, keď nevieš, ako máš pomôcť svojmu dieťaťu. Alebo keď potrebuješ, aby ťa naplnil väčšou mierou lásky k manželke či manželovi.  Chce ti byť nablízku, keď máš pocit, že už viac nedokážeš odpúšťať.

A keďže Ježiš vyrastal v skutočnej rodine, môžeš sa obrátiť na jeho matku Máriu i na pestúna Jozefa a požiadať ich, aby sa prihovárali za teba a celú tvoju rodinu. Aj oni prežívali rodinný život, takže rozumejú všetkému, čo prežívaš ty.

Mária napríklad vedela, aké to je mať dieťa, ktoré je v mnohých ohľadoch iné ako ostatné deti. Zažila paniku zo straty dieťaťa vo veľkom meste. Cítila bolesť spojenú s prepustením svojho Syna – musela sa s ním rozlúčiť, aby vykonal dielo, ktoré mu určil Otec. Pod krížom zas bola svedkom jeho utrpenia a smrti.

Jozef zasa musel veriť, že mu Boh pomôže postarať sa o tehotnú manželku a nájsť pre ňu miesto, kde by mohla porodiť dieťa. Potreboval mať dôveru v Boha, že ochráni jeho rodinu, keď sa Herodes pokúšal toto dieťa zabiť. A musel veriť, že zvládne úlohu vychovávateľa takého výnimočného syna.

Bez ohľadu na to, či práve žiješ v rodine alebo nie, určite si príbuzným nejakého človeka, ktorý potrebuje tvoje modlitby. Tento Advent sa modli k Svätej rodine s pevnou vierou, že Ježiš, Mária a Jozef ťa počúvajú.

 

Ďakuj Bohu za svoju rodinu

Využime toto obdobie na poďakovanie nášmu nebeskému Otcovi za to, že nás miluje tak veľmi, že poslal svojho jediného Syna, aby sa stal človekom a prebýval medzi nami. Ďakujme mu za to, že dal Ježišovi milujúcu matku, ktorá sa stala našou Matkou, a verného Pestúna, ktorý sa stal vzorom pre otcov na celom svete.

A obzvlášť ďakujme za členov svojej vlastnej rodiny – živých i zosnulých. Prosme o milosť odpustiť im ich zlyhania a milovať ich tak, ako Kristus miluje nás. Nech Pán dá našim rodinám milosť žiť ako spoločenstvo lásky – také, ktoré bude odrážať večné spoločenstvo lásky Otca, Syna a Ducha Svätého.