Rozbitá sklenená stena a Boh lásky

Boh ma presvedčil, že je možné mať s ním osobný vzťah

biskup Paul Loverde

Počas rokov môjho kňazského a biskupského pôsobenia som sa často stretal s ľuďmi, ktorí prežívali rôzne vnútorné zápasy. Pri rozhovoroch s nimi som cítil, akoby takmer zakaždým bola podstatou ich vnútorného zápasu otázka: „Môžem aj ja ako obyčajný veriaci prežívať osobný a láskyplný vzťah s Pánom?“

Odpoveď na túto otázku je jednoznačná: Áno!

 

Opätovať Bohu lásku

Nemali by sme zabúdať na to, že Boh je láska (1 Jn 4, 2). Dokonca aj vtedy, keď blúdime, on nás stále miluje a hľadá nás. Pretože jeho láska je vždy verná, neustále túži, aby sme mu túto jeho lásku opätovali.

Na to, aby sme pochopili, ako veľmi Boh túži mať s nami vzťah, si stačí prečítať podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15, 11, 32). Spomeň si, ako otcovi náhly odchod jeho syna z domu zlomil srdce. Deň po dni ho vyzeral na ceste s nádejou, že ho uvidí vracať sa domov. Napokon ho konečne zahliadol – bol otrhaný a strašne vychudnutý. Tak rýchlo, ako len vládal, rozbehol sa mu v ústrety, aby ho privítal. Nevšímal si ani synovo vyznávanie viny. Len ho okamžite objal a pobozkal.

Takto veľmi miluje Boh aj nás! Keď sa k nemu s pokáním obrátime – bez ohľadu na to, čo zlé sme vykonali –, on nás prijíma s láskou prinášajúcou odpustenie, uzdravenie a posilu.

Jedinou vhodnou reakciou na takúto mocnú Pánovu lásku je jej opätovanie. To znamená vstúpiť do osobného vzťahu s Bohom. Ježiš nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním umožnil mať tento vzťah a teraz nás pozýva prežívať ho v rámci spoločenstva jeho učeníkov, Cirkvi.

Chcem sa s vami podeliť o to, ako som k tomuto presvedčeniu dospel ja – a ako mi to zmenilo život.

 

Ty to nechápeš?

Už ako malý chlapec som chápal a rôznymi spôsobmi prežíval Ježišovu lásku voči mne. No vždy som mal pocit, akoby medzi mnou a Bohom bola akási sklenená stena, ktorá mi bránila prežívať Božiu lásku osobne a dôverne. Bolo to, akoby som cítil, že sa to nachádza hneď za tou stenou, no ja som za ňu nijako nedosiahol – aspoň nie do takej miery, do akej som chcel. Samozrejme, nebola to Ježišova, ale moja vina. Pravdepodobne som nebol dostatočne otvorený na prijatie tohto daru.

No v roku 2010, počas osemdňových duchovných cvičení s mlčaním, na ktorých som bol so skupinou spolubratov biskupov, mi exercitátor navrhol, aby som počas modlitby rozjímal nad týmto úryvkom z Knihy proroka Izaiáša: „Neboj sa, veď ťa vykúpim, po mene ťa zavolám, ty si môj. Pretože si drahý mojim očiam, vzácny a ja ťa milujem… som s tebou“ (Iz 43, 1. 4 – 5).

Keď som sa pustil do tichého rozjímania, začal som premýšľať nad tým, aké krásne sú tieto slová a aký som nehodný toho, aby som bol tak hlboko milovaný. „Kiež by som bol taký milovaný už tu a teraz!“ pomyslel som si. „Možno to opravdivo zakúsim neskôr.“ Vtedy som vo svojom vnútri začul Pána hovoriť: „Zdvihni zrak a pozri sa na mňa! Ty to nechápeš? Ty si drahý mojim očiam. Áno, si hriešnik, no si hriešnik vykúpený a premenený mojou láskou k tebe. Ja ťa milujem tu a teraz!“

V tom okamihu sa to sklo rozbilo a ja som plakal od radosti – ticho, no s akou veľkou vďačnosťou! Viete si prestaviť, ako som sa cítil? Moje srdce zaplavilo toľko lásky!

 

„Zostaň vo mne“

Niečo také nezažívam pri každej modlitbe alebo slávení Eucharistie. No nemôžem zabudnúť, že sa to stalo, a nikdy na to ani nezabudnem. A nikdy nezabudnem ani to, ako mi ten okamih zmenil život. Vďaka Pánovmu veľkému milosrdenstvu voči mne teraz žijem celkom novým spôsobom – nie dokonale a nie bez každodenných zápasov, no s istým vnútorným presvedčením, ktoré nemôžem poprieť.

Keď teraz pri svätej omši vyslovujem slová premenenia a dvíham konsekrovanú hostiu a kalich, spomínam si na úvodnú vetu z Prvého Jánovho listu: „Čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to zvestujeme… aj vám“ (1, 1. 3). Alebo mi schádza na um verš z Piesne piesní: „Chytila som ho a nepustila viac“ (3, 4). V tom vzácnom okamihu držím toho istého Ježiša, ktorý ma zaplavil láskou – a on drží mňa!

Som presvedčený, že takúto skúsenosť nemá mať len pár vyvolených. Ježiš chce, aby každý uveril, že on ho nesmierne hlboko miluje. Na tento dôverný vzťah Ježiš poukázal pri Poslednej večeri, keď svojim učeníkom povedal: „Ostaňte vo mne a ja vo vás“ (Jn 15, 4). To slovo, ktoré tu máme preložené ako „ostaňte“, možno preložiť aj slovkom „zotrvávajte“ alebo „prebývajte“. Každé z týchto troch slovies jasne odkazuje na dôverný vzťah, ktorý nás Pán pozýva nadviazať.

Ako máme teda ostávať osobne spojení s Pánom Ježišom? Tak, že budeme deň čo deň svoj vzťah s ním živiť a chrániť ho.

 

Pouvažujte nad týmto

Jedným z najlepších spôsobov, ako to urobiť, je modliť sa pred Ježišom počas eucharistickej adorácie. Tam sa môže jeho srdce prihovárať tomu nášmu celkom jedinečným spôsobom. Keď hľadíme na neho prítomného v konsekrovanej hostii, on na nás hľadí len s láskou (Mk 10, 21).

Dovoľte mi navrhnúť vám pár úryvkov, nad ktorými môžete rozjímať pri adorovaní eucharistického Krista:

• vyššie citovaný úryvok z Knihy proroka Izaiáša – Iz 43, 1 – 5;
• Jn 1, 35 – 39, v ktorom sa učeníci Ježiša pýtajú „Kde bývaš?“ a on odpovedá: „Poďte a uvidíte“;
• Mk 10, 17 – 22, ktorý hovorí o tom, že Ježiš na nás hľadí s láskou;
• Jn 15, 4 – 10, v ktorom nás Ježiš pozýva, aby sme prebývali v ňom;
• Jn 21, 15 – 17, v ktorom sa Ježiš Petra trikrát pýta: „Miluješ ma?“

Dúfam, že toto moje zdieľanie posilní vaše presvedčenie, že Boh vás nesmierne miluje, a že vám pomôže otvoriť srdce a dovoliť Ježišovi zahrnúť vás nevýslovnou láskou. Dúfam tiež, že vás to pohne k tomu, aby ste každým kúskom svojho bytia milovali aj vy jeho. Áno, dovoľte Pánu Ježišovi naďalej posilňovať a upevňovať váš osobný a dôverný vzťah s ním, ktorý sa začal pri vašom krste. Keď to budeme robiť, naše puto lásky s ním sa prehĺbi rôznymi spôsobmi – viditeľnými i takými, ktoré uvidíme, až keď dôjdeme do domu nášho Otca. Tam táto láska prepukne naplno a my budeme navždy žiť s Bohom, ktorý je láska!