Pán je s tebou!

Dôverovať Božiemu plánu s tvojím životom

Gregor a Daniela začínali každý Advent tým, že svojim trom malým deťom vybrali zo skrine betlehem, s ktorým sa mohli hrať. Deti sa veľmi rady hrávali na prvé Vianoce. Občas bolo počuť tenké hlásky hovoriť: „Neboj sa, Mária. Budeš mať dieťatko.“ Alebo: „Jozef, vezmi osla. Ideme do Betlehema.“

My však vieme, že to nie je len príbeh pre deti. Ježišovo vtelenie je kľúčovým zlomom v dejinách spásy. A je úžasné, že toto všetko záviselo od jedného áno obyčajného židovského páru a od ich ochoty počúvať a veriť nečakanému a znepokojivému posolstvu od Boha. Práve preto prvé slová, ktoré Boh tomuto páru – každému osobitne – adresoval, boli rovnaké ako tie, ktoré predtým povedal Zachariášovi: „Neboj sa“ (Lk 1, 13. 30; Mt 1, 20).

Príbeh Jozefa a Márie je zložitým príbehom o chudobe a Božej starostlivosti, zmätku a jasnosti. Mária a Jozef budú odpovedať dôverou počas toho, ako im Boh bude postupne a pomaly všetko objasňovať. Milosrdne im ponechal skrytú väčšinu osudu ich dieťaťa. No napriek tomu všetkému im sľúbil, že zostane s nimi, aj keď sa budú báť alebo sa cítiť zmätení. Takto tajomne Boh spolupracuje s nami ľuďmi. V tomto článku sa pozrieme na to, ako Boh pomohol Márii a Jozefovi premôcť vlastné obavy a dôverovať jeho plánu. A potom sa pozrieme na to, čo nás Boh chce skrze nich naučiť.

 

Milostiplná

Keď sa Gabriel zjavil Márii, bola ešte veľmi mladá – dnes by sme možno povedali že bola tínedžerka. Mária, na rozdiel od Zachariáša a Alžbety, nepochádzala z kňazského rodu. No anjel jej predsa povedal, že našla milosť u Boha a vyhlásil, že Pán je s ňou (Lk 1, 28). Gabriel Máriu spočiatku rozrušil podobne ako Zachariáša, no hneď i ju uistil, že sa nemusí báť. Potom jej predložil plán, ktorý Boh má s narodením jej syna. No Gabriel jej nato oznámil ešte úžasnejšiu správu: Máriin syn, počatý z Ducha Svätého, bude synom Dávidovým i Synom Božím (1, 32 – 33. 35).

Lukáš hovorí, že Máriu anjelov pozdrav „zarazil“ (1, 29). Čoho sa však obávala? Podobne ako Zachariáš, aj ona bola pravdepodobne ohromená prítomnosťou mocného Pánovho anjela! No rozrušil ju aj anjelov pozdrav. Mária možno premýšľala nad tým, ako by ona mohla byť nazvaná milostiplnou. Ako neskôr vyznala vo svojom Magnifikate, Mária sa pokladala za chudobnú a prostú ženu (pozri Lk 1, 34).

Táto Gabrielova správa bola však ešte ohromujúcejšia ako tá, že počne bezdetný pár v pokročilom veku. Márii Boh sľuboval, že sa stane niečo ľudsky nemožné a ťažko vysvetliteľné – sľúbil jej, že ako panna počne i porodí. Kto jej bude veriť? Čo urobí Jozef? V ohrození mohol byť aj Máriin život. Ak by ju aj Jozef neodsúdil, určite nebude rád, keď zistí, že čaká dieťa, ktoré nie je jeho. Vo vzduchu viselo toľko nezodpovedaných otázok, toľko dôvodov, prečo by sa mala báť. Dokonca aj nepoškvrnená Mária bola z tohto rozrušená a opýtala sa: „Ako sa to stane?“ (Lk 1, 34).

Gabriel jej odpovedal: „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37). Boh odpovedal na jej obavy nie detailným vysvetlením, ale uistením o svojej vernosti. Mária našla silu poslúchnuť Boží plán a dôverovať: uverila, že sám Pán, Emanuel, bude stále s ňou. Keď Mária dospela k záveru, že Boh v nej dokáže počať svojho Syna, odpovedala s vierou a dôverou a slobodne sa pritom darovala Pánovi. „Nech sa mi stane podľa tvojho slova,“ povedala Gabrielovi (1, 38). A tak toto pokorné áno dospievajúceho dievčaťa prinieslo na svet spásu.

 

Premáhanie strachu dôverou

Je ľahké čítať si tieto úryvky z Písma a myslieť si pritom: Pre Máriu to muselo byť ľahké; ona nikdy nepochybovala o Pánovi. Veď bola nepoškvrnená a bez hriechu, takže nemusela zápasiť so strachom či nevôľou plniť Božiu vôľu. Mária bola naozaj počatá bez poškvrny dedičného hriechu, no predsa bola stále človekom! Aj ona len neúplne chápala prísľub, ktorý jej Boh dal, i to, ako tento prísľub Boh naplní. Prirodzene bola rozrušená zmenou plánov ohľadom svojej budúcnosti. Mária sa musela naučiť dôverovať. A to sa musíme naučiť aj my.

Podobne ako Mária, aj my často zažívame zmenu svojich plánov; možno sa bojíš, že niečo dopadne zle alebo že nebudeš mať silu vydržať to. A podobne ako Mária môžeš tiež uvažovať nad tým, či si hodný Božej milosti. No Pán podobne, ako to urobil pre Máriu, ide v ústrety aj tebe vo všetkých obavách, ktoré prežívaš.

Keď budeš prežívať strach z jeho plánov s tvojou budúcnosťou, pripomenie ti, že „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37). Tvárou v tvár pocitom nehodnosti ťa uistí, že si ťa „vyvolil“ nie „pre spravodlivé skutky, ktoré si vykonal, ale zo svojho milosrdenstva“ (porov. Tít 3, 5). A uprostred neistoty ohľadom tvojho povolania ťa uistí o svojej vernosti: že bude s tebou stále, „po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28, 20).

No ani v tvojom prípade sa to všetko nestane naraz. Počas toho, ako Mária dôverovala Bohu a rozjímala nad anjelovým posolstvom, Duch Svätý deň po dni prehlboval jej chápanie. Aj ty budeš potrebovať čas na hľadanie Pána a budeš musieť vyvinúť úsilie, aby si pochopil, čo ti hovorí. No keď budeš deň čo deň uvažovať nad Božím slovom a vkladať do Pána svoju dôveru, Duch ťa bude učiť a pomáhať ti urobiť ďalší krok zo strachu do dôvery. A podobne ako Máriina aj tvoja dôvera prinesie ovocie v tom, že Ježiš bude stále viditeľnejší v tvojom živote a skrze teba ho budú jasnejšie vidieť aj druhí. A to všetko sa môže začať tu a teraz, v tomto Adventnom období, počas ktorého budeš načúvať jeho tichému hlasu, ktorý hovorí: „Neboj sa.“

 

Spravodlivý muž v neľahkej pozícii

Gabriel mal ešte jedno poslanie: potreboval presvedčiť Jozefa. Matúš hovorí, že Jozef bol spravodlivý muž, ktorý uvažoval, ako sa má postaviť k Máriinmu nečakanému tehotenstvu, a snažil sa ju nejako ochrániť (Mt 1, 20). Znepokojený neočakávanou zmenou v plánoch si možno povedal, že najlepšie ju pred hanbou alebo ujmou uchráni tak, že ju prepustí. Možno sa Jozef bál, že nedokáže vychovávať toto dieťa. Alebo mal jednoducho bázeň pred tým, že má byť pestúnom Božieho Syna.

Nevieme, čo sa presne odohrávalo v Jozefovej hlave, no Boh to vedel, pretože prvé slová anjela v Jozefovom sne reagovali na jeho strach: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku“ (Mt 1, 20). Boh Jozefa uistil a upokojil jeho srdce. Aj keď sa toto vysvetlenie v tej chvíli možno nezdalo logické, Jozefovi akosi stačilo počuť, že dieťa, ktoré Mária počala, je z Ducha Svätého a že toto dieťa zachráni Boží ľud. S mierou viery, akú mal, dôveroval v Božie cesty.

Jozef, poslušný slovu anjela, teda prijal Máriu a jej nenarodené dieťa (Mt 1, 24). Toto bol prvý z mnohých skutkov poslušnosti, ktoré Jozef vykonal, aby sa postaral o Máriu a Ježiša. Neskôr si vypočuje a poslúchne Pánovu výzvu ochrániť ich pred Herodesom útekom do Egypta (2, 13 – 15). A keď už Herodes nie je hrozbou, Jozef opäť poslúchne Pánovu výzvu a vráti sa do Nazareta (2, 19 – 23). Takto Jozef, obyčajný človek, ako sme my, otvoril dvere Mesiášovi. Prostredníctvom Jozefovej poslušnosti Boh vstúpil do nášho sveta ako Emanuel, Boh s nami.

 

Dôverovať, keď sa zdá, že Boží plán je iný

Podobne ako Jozef a Mária, aj my sa často stretáme so znepokojivými okolnosťami, o ktorých máme dojem, že určite nemôžu byť Božím plánom. A možno sme v takej situácii práve teraz. Možno niekto, koho máme radi, prežíva nečakané tehotenstvo alebo mu diagnostikovali vážnu chorobu. Možno sa snažíme nanovo vybudovať svoj život po strate milovanej osoby. V takých chvíľach môžeme uvažovať: Kde je Boh teraz? Ako môže byť toto plán pre môj život?

Toto sú úplne normálne otázky – a Boh chce, aby sme mu ich predniesli. On nie je sklamaný z toho, že máš pochybnosti alebo otázky. Nerozčuľujú ho a nevylučujú ťa z jeho služby. Nebeský Otec môže použiť dokonca aj tvoje ťažkosti na to, aby ťa pritiahol bližšie k sebe. Neboj sa predniesť mu svoje obavy. Možno ťa hneď nenavštívi anjel, no Boh sa ti predsa prihovorí a odovzdá ti to isté posolstvo, aké dal Jozefovi i Márii: Neboj sa. Ja som s tebou.

Možno máš obavy aj preto, lebo ťa Boh žiada urobiť ďalší odvážny krok k nemu. Môže ísť o výzvu zanechať nejaký konkrétny hriech, vyhľadať sviatosť zmierenia a prijať milosť odpustenia. Možno ťa Duch pobáda, aby si sa zmieril s nejakým odcudzeným členom rodiny. Alebo ťa možno Boh pozýva naplniť nejakú konkrétnu potrebu, napríklad zapojiť sa do služby vo farnosti alebo pomôcť ženám v požehnanom stave a ich deťom. Ak cítiš, že Boh od teba žiada niečo tak, ako to žiadal od Jozefa a Márie, potom popros o milosť poslúchnuť ho aj napriek tomu, že sa toho stále trochu bojíš.

Aj Mária s Jozefom sa museli učiť postupne rásť v dôvere. Aj v tvojom prípade to určite bude rovnako. Preto si počas tohto Adventného obdobia môžeme pripomínať: Boh je dnes so mnou. Mám v nebi Otca, ktorý ma nikdy neopustí. Každý deň sa môžeme obracať k Pánovi a hovoriť: Verím, Pane. Pomôž mojej nevere. A každý deň nám Boh bude môcť nanovo hovoriť slová: Neboj sa. Ja som s tebou.