Blahoslavený si, lebo si uveril

 Panna Mária nám ukazuje cestu viery

Na Štvrtú adventnú nedeľu si prečítaj Lk 1, 39 – 45.

„Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho života“ (Lk 1, 42).

Tieto slová, pochádzajúce z Alžbetinho pozdravu Panne Márii, veľmi dobre poznáme. Vyslovujeme ich vždy, keď sa modlíme modlitbu Zdravas’, Mária. No Alžbeta hovorí aj inú, rovnako pôsobivú vetu: „A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 45). Alžbeta nazvala Máriu blahoslavenou nielen preto, že prijala do svojho lona  Ježiša, ale aj preto, že aktívne uverila v prísľub, ktorý jej dal Boh.

A hoci Alžbeta tieto slová vyslovila na začiatku Máriinho tehotenstva, Mária po celý život ukazovala, že si udržala vieru v radostných i temných chvíľach života. Pozrime sa teda na ponaučenia, ktoré nám môže Mária dať v týchto dňoch, keď sa blížia veľké sviatky Pánovho narodenia.

 

Zdravas’, milostiplná!

Alžbeta vedela, že Máriina viera v Boha a v jeho prisľúbenia nepramení z jej vlastnej sily. Mária dokázala veriť vďaka milosti, ktorú Boh do nej vlial.

Táto milosť jej umožňovala dôverovať Bohu aj vtedy, keď sa cesta pred ňou zdala temná – napríklad vtedy, keď sa Jozef rozhodol, že ju prepustí (pozri Mt 1, 19). Vďaka tomu sa nenechala úplne pohltiť strachom, keď si vypočula Simenovo proroctvo o tom, že jej dušu prebodne meč (pozri Lk 2, 34 – 35). A dodalo jej to silu a múdrosť, ktoré potrebovala na to, aby ďalej vychovávala svojho syna k jeho povolaniu, a to aj po Jozefovej smrti.

Katechizmus Katolíckej cirkvi definuje milosť ako „priazeň, nezaslúženú pomoc, ktorú nám dáva Boh, aby sme odpovedali na jeho pozvanie stať sa Božími deťmi… účastnými na Božej prirodzenosti a na večnom živote“ (1996). Toto je dokonalý opis milosti, ktorá bola daná Panne Márii. Ona bola naplnená plnosťou milosti, ktorú potrebovala na to, aby odpovedala na Božie povolanie, povolanie uveriť a veriť. No nemali by sme zabúdať ani to, že Mária spolupracovala s touto milosťou tým, že používala svoju vieru v Pána, ktorý ju ňou naplnil. Pozrime sa na to, ako to robila.

 

Dieťa, ktoré sa bude volať Božím Synom

Bez ohľadu na to, čo o jej synovi hovorili iní, Mária verila, že je skutočne Božím Synom.

Ježiša jeho nepriatelia obviňovali, že je „posadnutý… kniežaťom zlých duchov“ (porov. Mk 3, 22), no Mária videla, že on robí mocné činy mocou Ducha. Ježišovi príbuzní sa báli o jeho bezpečnosť, a tak o ňom povedali, že „sa pomiatol“ (Mk 3, 21), no Mária prostredníctvom viery videla v jeho slovách a činoch múdrosť (pozri Jn 2, 5). Náboženskí predstavitelia nazvali Ježiša rúhačom (pozri Jn 10, 33), no Mária prostredníctvom viery videla, ako hlboko miluje svojho Otca a ako pevne je odhodlaný žiť v poslušnosti voči nemu.

 

Pre Boha nič nie je nemožné

Mária musela neustále dôverovať a veriť, že jej nebeský Otec je silnejší a múdrejší, než si ona dokáže predstaviť. Podobne ako my aj ona musela veriť, že Boh bude stále s ňou a pomôže jej.

Keď spolu s Jozefom utekali pred Herodesom, musela dôverovať, že Boh ochráni jej syna, aby mohol vyrásť a stať sa Spasiteľom (pozri Mt 2, 13 – 15). Keď Jozef zomrel, musela veriť, Boh sa bude ďalej starať o ňu i o Ježiša. No najmä vtedy, keď videla Ježiša visieť na kríži, musela veriť, že nič – dokonca ani smrť – nemôže zrušiť Božie slovo.

 

Požehnaný si ty, ktorý veríš

Podobne ako Mária, aj my sme od Pána dostali mnohé milosti a požehnania. Síce nie sme tak ako ona nepoškvrnení hriechom, Bohu to však nebráni vlievať do nás svoju milosť. Písmo nám vlastne hovorí, že „nás v Kristovi požehnal všetkým nebeským duchovným požehnaním“ (Ef 1, 3; kurzíva pridaná). Taký štedrý je tvoj nebeský Otec! Boh ťa miluje tak, ako miluje Pannu Máriu!

Pochop, čo to znamená. Môžeš prosiť o Božiu milosť, keď kráčanie po ceste života začne byť náročné. Môžeš mu dôverovať, že má pre teba vždy pripravenú milosť vytrvať vo viere. Táto milosť však nie je určená len na chvíle skúšok, ale na každý deň tvojho života. Môžeš ju zakúsiť vždy, keď sa obrátiš na Pána v modlitbe: milosť veriť v jeho nezlomnú lásku, milosť vidieť, že tvoje hriechy boli zmyté, či milosť milovať ľudí vo svojom živote. Dokonca aj vtedy, keď túto milosť „necítiš“, môžeš – podobne ako Mária – veriť, že Boh ti ju dá, lebo ti to sľúbil.

Podobne ako Panna Mária aj ty sa môžeš pevne držať svojej viery v to, že Ježiš je Boží Syn. Keď si v pokušení a vieš, že ti hrozí pád do hriechu, môžeš povedať: „Ja patrím Božiemu Synovi. Nemusím sa tomu poddať.“ Keď sa pre nasledovanie Ježiša dostaneš do sporu s týmto svetom, môžeš si povedať: „Ja nasledujem Božieho Syna. On mi dodá odvahu žiť svoju vieru aj navonok.“ Keď cítiš, že ťa zdrvuje pocit viny alebo hanby, plynúci z tvojich starých hriechov, môžeš spolu so svätým Pavlom zvolať: „Žijem vo viere v Božieho Syna, ktorý ma miluje a vydal seba samého za mňa“ (Gal 2, 20).

Napokon môžeš podobne ako Mária veriť, že Bohu nič nie je nemožné. To neznamená, že všetko dopadne dobre, a neznamená to ani, že Boh zázračne odpovie na každú jednu z tvojich modlitieb. No bez ohľadu na to, čo sa stane, môžeš vždy dôverovať, že Boh bude kráčať s tebou každou búrkou, potešovať ťa v každom trápení a udržiavať a posilňovať tvoju vieru pri každej skúške.

 

Mária, náš príklad dôvery a viery

Mária vďaka tejto svojej viere nikdy nestratila spojenie s nebeským Otcom. Nikdy nestratila svoju dôveru v Ježiša. A nikdy nestratila svoju otvorenosť voči Duchu Svätému. Pre svoju vytrvalú vieru si Mária hlboko vo svojom vnútri vždy uchovávala hlboký pokoj – dokonca aj vtedy, keď prišli ťažké časy.

Vďaka Máriinmu príkladu a príhovoru sa môžeme naučiť držať pevne svojej viery bez ohľadu na to, čo nám príde do cesty. Každý deň môžeme počuť, ako nám Boh hovorí: „Blahoslavený si ty, ktorý veríš v moje prisľúbenia.“