Rob pokánie a ver!

 Dovoľ Bohu počas tohto Adventu zmeniť tvoje srdce

Na Tretiu adventnú nedeľu si prečítaj Lk 3, 10 – 18.

Myšlienka na blížiace sa Vianoce mnohých zahreje pri srdci. Už len zmienka o nich dokáže priniesť spomienky na rodinné stretnutia, vôňu pečúcich sa koláčov, krásne ozdobený stromček a koledy hrajúce v pozadí. Porovnaj však tieto obrázky s prísnymi slovami Jána Krstiteľa z evanjelia, ktoré sa číta na Tretiu adventnú nedeľu. Keď Ján hovoril o príchode Mesiáša, vyriekol slová: „V ruke má vejačku, aby si vyčistil humno a pšenicu zhromaždil do svojej sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni“ (Lk 3, 17).

Predstava Ježiša páliaceho „plevy“ v našom živote nie je počas vianočných sviatkov taká atraktívna ako predstava chutných koláčov, no je o to dôležitejšia. Ján vedel, že naše hriechy nás oddeľujú od Boha. Vedel tiež, že Ježiš prišiel, aby spálil tieto hriechy, aby sme tak mohli opravdivo spoznať Boha, mať s ním spoločenstvo a napokon sa s ním „zhromaždiť“ v nebi. A tak vyzýval ľud – a aj nás – na pokánie.

 

Zmeňte svoje srdcia

Práve pokáním sa začína celé evanjelium. Ono nebolo len hlavným Jánovým posolstvom; jeho ohlasovaním začal svoje verejné účinkovanie aj sám Ježiš: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1, 15). Ján aj Ježiš vedeli, že ak chceme otvoriť svoj život Bohu, potrebujeme robiť pokánie.

No k akému pokániu nás to Ježiš pozýva? Ide o to, aby sme si pospomínali na všetky hriechy, ktoré sme spáchali, aby sme tak mohli vyjadriť svoju ľútosť a prijať odpustenie? Sčasti aj to, no to nie je všetko. Ak budeme pokánie chápať len ako poprosenie o odpustenie svojich hriechov, bude nám hroziť, že si necháme ujsť stretnutie s Božím srdcom plným lásky k nám.

Podstatou pokánia je zmena srdca. Vlastne práve to znamená slovo metanoia, ktorým sa v Novom zákone označuje pokánie: zmeň svoje srdce. Nie je to len o zmene správania. Bez zmeny srdca pravdepodobne znova upadneme do rovnakých hriechov. Práve preto Ježiš učí, že „znútra, z ľudského srdca, vychádzajú… všetky zlá“, ktoré páchame (Mk 7, 21).

Aj preto nás žiada, aby sme svoje srdce každý deň skúmali. Žiada nás, aby sme sa pozreli na to, aké myšlienky a postoje máme vo svojom vnútri, a aby sme preskúmali túžby a náklonnosti, ktoré nás zvádzajú na cestu hriechu. V modlitbe môžeme prosiť Ducha Svätého, aby nám pomohol nehľadieť len na hriechy, ktoré páchame, ale aj na motivácie, ktoré sa skrývajú za nimi. Môžeme sa modliť tak, ako sa modlil kráľ Dávid: „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty. Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti“ (Ž 139, 23 – 24).

Ak dokážeme Pánovi predniesť túžby a pohnútky svojho srdca, nielenže zakúsime jeho odpustenie, ale vo svojom vnútri prežijeme skúsenosť s jeho uzdravujúcou mocou. Postupom času zistíme, že nám dáva nové srdce – jeho vlastné srdce plné lásky. A v tomto novom srdci sa namiesto sebeckých a hriešnych skutkov objavia skutky lásky a služby.

 

Uzdravený svätou spoveďou

Každodenné osobné pokánie je dôležité. No jedným z najmocnejších prostriedkov a ciest k zakúseniu milosti pokánia je sviatosť zmierenia. V spovednici môžeme Ježišovi v osobe kňaza priniesť svoje hriechy a zranené srdce. Keď to urobíme, spoznáme, že sa z nás teší sám Boh tak, ako sa tešil otec v podobenstve o márnotratnom synovi. Zakúsime tiež rovnakú úľavu, radosť a uzdravenie, aké cítil syn, keď sa vrátil k svojmu otcovi (pozri Lk 15, 11 – 32).

Stretnutie s Ježišom v spovednici môže byť časom uzdravenia, pretože vtedy jednak vynášame na svetlo svoje hriechy a slabosti, no zároveň nás napĺňa svetlo Ježišovho milosrdenstva a prijatia. Počujeme, ako nám hovorí, že sa veľmi teší z toho, že sme prišli k nemu, a počujeme ho i hovoriť slová: „Ani ja ťa neodsudzujem“ (Jn 8, 11).

Neexistuje ani jeden hriech, ktorý by Boh neodpustil. Neexistuje nevraživosť, ľahostajnosť alebo iná temnota v tvojom srdci, ktorú by neuzdravil. Bez ohľadu na to, ako trápne sa cítiš, bez ohľadu na to, aké hriešne je podľa teba tvoje srdce, Ježiš na teba hľadí s láskou, súcitom a milosrdenstvom. Spomeň si, ako odpustil žene prichytenej pri cudzoložstve, Šavlovi, ktorý bol prenasledovateľom kresťanov, či Petrovi, ktorý ho zaprel. Ak mohol odpustiť im, určite odpustí aj tebe! On ti veľmi rád preukazuje milosrdenstvo.

 

Konaj pokánie!

Buď k Pánovi otvorený a úprimný. Popros Ducha Svätého, aby ti ukázal, z čoho potrebuješ konať pokánie. Možno ti pripomenie veci ako:

• tvrdé slová, ktoré už nemôžeš vziať späť;
• hnev, závisť, sebectvo, súperenie či iný postoj, ktorý ovplyvňuje to, ako sa správaš;
• postoje a skutky, ktoré rozsievajú nedôveru, rozdelenie a nelásku;
• vzťahy, ktoré nie sú v súlade s Božím zámerom;
• ľahostajnosť voči chudobným alebo zraniteľným ľuďom;
• skryté hriechy, ktoré vidíš len ty a ktoré ti spôsobujú výčitky svedomia.

Nedovoľ, aby ťa tieto – alebo akékoľvek iné – hriechy ťažili a bránili ti prísť k Bohu. Nedovoľ, aby zatemňovali tvoju dôveru v Božiu lásku alebo spôsobili, že zabudneš na to, že Ježiš na Vianoce prišiel preto, aby ťa zachránil, nie aby ťa odsúdil.

Ján Krstiteľ povedal, že Ježiš prišiel spáliť „plevy“ hriechu v našom živote v „neuhasiteľnom ohni“ (Lk 3, 17). Tento oheň je oheň jeho lásky. Je to láska, ktorá odpúšťa. Je to láska, ktorá uzdravuje. A je to láska, ktorá očisťuje, aby sme raz mohli byť v Otcovom náručí.