Zodvihni hlavu!

 Advent je čas nádeje

Na Prvú adventnú nedeľu si prečítaj Lk 21, 25 – 28. 34 – 36.

Alžbeta sa zhlboka nadýchla a kŕčovito stisla svojmu manželovi ruky. Práve rodila a kontrakcie boli čoraz bolestivejšie. Zniesť tú bolesť bolo nesmierne ťažké, no Alžbeta vedela, že na konci tohto tunela je svetlo: už čoskoro bude vo svojich rukách držať svoje prvé dieťa. Takže hoci sa bála každej ďalšej kontrakcie, nádej jej dodávala silu.

Svätý Pavol vo svojom Liste Rimanom použil obraz ženy trpiacej pôrodnými bolesťami na opis nádeje, ktorá je ústredným prvkom Adventu: „Veď vieme, že celé stvorenie spoločne vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach až doteraz. A nielen ono, ale aj my sami… vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, vykúpenie svojho tela“ (Rim 8, 22 – 23). Advent je čas plný nádeje: nádeje, ktorá je votkaná do vianočného príchodu Ježiša, novonarodeného Kráľa. Túto nádej si pritom uchovávame aj teraz, keď očakávame, že príde v sláve. Je to čosi podobné ako to, čo cítila Alžbeta vo vzťahu k svojmu dieťaťu, ktoré sa malo narodiť: je to nádej plná radosti a očakávania aj uprostred utrpenia.

Tento druh nádeje je darom Ducha Svätého. Je to dar, ktorý nám pomáha s dôverou prejsť ťažkým obdobím. Je to ten druh nádeje, ktorý nám Ježiš pripomína slovami: „Vzpriamte sa, zodvihnite hlavu“ (Lk 21, 28). Je to nádej založená na dôvere v to, že Boh môže vyťažiť niečo dobré z každej situácie – dobrej i zlej.

 

Nádej uprostred skúšok

Udalosti z úryvku evanjelia, ktorý sme vybrali na prvý adventný týždeň, sa odohrávajú krátko pred Poslednou večerou. Ježiš hovorí o vojnách, hladomoroch a neistote, ktorá príde s koncom čias. Hoci nevieme, či už teraz žijeme v tom čase, vieme, že súčasný svet prežíva veľké otrasy. No nielen preto, že prežívame pandémiu; všade vôkol seba vidíme známky rozdelenia, nenávisti a ľahostajnosti. Veľa strachu možno zakúšame aj vo svojom srdci: máme obavy o budúcnosť, o deti, o zamestnanie, o zdravie či bezpečnosť, ba dokonca aj o Cirkev.

No uprostred všetkého tohto nepokoja sveta nám Ježiš hovorí (a hovoril to aj v čase, keď sa pripravoval na svoje vlastné utrpenie), že sa máme vzpriamiť a zdvihnúť hlavu. Prečo? Pre jeho prísľub: „Blíži sa vaše vykúpenie“ (Lk 21, 28). Naše vykúpenie – sloboda od hriechu, vyslobodenie z utrpenia – je už blízko! Jeho pravda nás môže oslobodiť a stať sa pevným základom nášho života. Dokonca nás môže podnietiť k radostnej a jasavej chvále!

Z čoho sa teda môžeme radovať už teraz? Aké pravdy môžu tvoriť základ našej nádeje?

Naša nádej sa zakladá na pravde, že bez ohľadu na to, čo sa deje v nás alebo okolo nás, Ježiš je s nami. Žije v nás a už tu a teraz nám chce dať podiel na svojej moci a dobrote.

Naša nádej sa zakladá na pravde, že Ježiš nám dáva ten najväčší poklad, aký sa dá darovať: svojho Ducha, ktorý nás môže utešiť, sprevádzať nás, učiť nás všetko potrebné a prinášať nám pokoj.

Naša nádej sa zakladá na pravde, že Ježiš nás vykúpil a oslobodil od hriechu. Dokonca aj vtedy, keď sa „necítime vykúpení“, stačí sa pozrieť na kríž a uvedomiť si, že je to naozaj tak.

Naša nádej sa zakladá na pravde, že aj my, podobne ako rodička Alžbeta, vieme, ako sa tento príbeh skončí! Ježiš opäť príde, aby nás voviedol do nového neba a novej zeme, kde už viac nebude utrpenie ani smútok.

V tomto spočíva naša nádej – v tom, aké dobré je to všetko, čo pre nás Ježiš už vykonal a čo sa ešte pre nás chystá vykonať. Svätý Pavol to vyjadril rečníckou otázkou: „Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko?!“ (Rim 8, 32).

 

Pevne sa držať nádeje

Vieme, ako ľahko človek stratí nádej, keď prechádza náročným obdobím. Keď sa nám zdá, že sa celý náš život rozpadá, nemáme chuť dôverovať Bohu. No presne v takých časoch Ježiš chce, aby sme používali svoj dar nádeje. To preto, že nádej nie je len nejaké zbožné prianie; je to Boží pohľad na život, ktorý nám pomáha robiť sväté rozhodnutia. Nádej nás pobáda vidieť veci tak, ako ich vidí Boh, a na základe toho robiť rozhodnutia.

• Nádej dôveruje v Božiu vernosť aj vtedy, keď nám Boh nedáva to, o čo ho prosíme.
• Nádej verí v Boha, ktorý odpúšťa a ktorý k nám bude milosrdný, keď sa s ním stretneme tvárou v tvár.
• Nádej má zrak stále upriamený na Ježiša, ktorý naplnil každé Otcovo prisľúbenie.
• Nádej nestráca zo zreteľa skutočnosť, že Ježiš napokon zvíťazí nad každým hriechom, bojom, bolesťou a rozdelením.

Keď ťa teda v živote postretnú problémy, spomeň si, že máš vždy pred sebou dve cesty: buď sa vzpriamiš a zodvihneš hlavu s dôverou v Božiu lásku, alebo sa necháš zdrviť životnými bremenami. Ak sa rozhodneš ísť tou prvou cestou, nájdeš útechu a vedenie Ducha Svätého. No ak sa rozhodneš pre tú druhú cestu, budeš riskovať, že tvoje srdce „oťažie… starosťami o tento život“ (Lk 21, 34) a stiahne ťa k zemi.

 

Hľadieť duchovnými očami

Advent je čas nádeje. Je to obdobie vhodné na to, aby sme na život hľadeli „duchovnými očami“, ktoré vidia mnohé veci, „telesným očiam“ neviditeľné. Je to ideálny čas na to, aby sme sa pozreli na jedno novonarodené dieťa a uzreli v ňom Spasiteľa, ktorý sľúbil, že sa vráti v sláve. Je to tiež čas na to, aby sme sami na seba začali hľadieť ako na ľudí, ktorí už boli vykúpení, aj keď ešte očakávajú úplné naplnenie spásy v nebi. Podobne ako tá matka, ktorá znáša pôrodné bolesti, lebo privádza na svet dieťa, aj my môžeme čakať s radostnou nádejou, plní vedomia, že „blízko je naše vykúpenie“ (Lk 21, 28).