Urobím ti domov

Vianoce sú oslavou konajúceho Boha

Na Štvrtú adventnú nedeľu (20. decembra) si prečítajte 2 Sam 7, 1 – 5. 8 – 12. 14. 16

Cítiš to, však? Vzrušenie a napätie z očakávania rastie už od začiatku decembra. Čím viac sa blíži Štedrý deň, tým väčšmi sú „ľudia činu“ akčnejší. Určite takých ľudí poznáš – sú to tí, ktorí zvládnu všetko urobiť načas a dobre. A možno si jedným z nich aj ty sám!

Kráľ Dávid, muž činu

Ak by si si mal zo Starého zákona vybrať jednu postavu, na ktorú by pasovalo pomenovanie „človek činu“, ťažko by si našiel niekoho, komu by toto pomenovanie pristalo lepšie ako kráľovi Dávidovi. Spomeň si, čo všetko dosiahol. Porazil mocného bojovníka Goliáša. Stal sa ospevovaným vojenským veliteľom. Zjednotil izraelské kmene do jedného kráľovstva. Pre Boží ľud ustanovil nové hlavné mesto – Jeruzalem. Postavil si nádherný palác a postavil aj ďalšie budovy, potrebné pre riadenie kráľovstva. Dávid sa veru vedel chytiť roboty!

Ľudia si možno mysleli, že keď už Izrael prežíva pokoj, Dávid si dopraje trochu odpočinku. Veď už toho pre Boha urobil tak veľa. No nestalo sa tak. Dávid miloval Boha tak veľmi, že nemohol zostať nečinný. A tak sa chopil nového nápadu. „Pozri, ja bývam v dome z cédrov, a Božia archa stojí pod stanmi“ (2 Sam 7, 2). A tak sa Dávid, muž činu, rozhodol postaviť nádherný chrám, v ktorom by mohol prebývať Boh a do ktorého by mohol Boží ľud prichádzať a spoločne sa Bohu klaňať a zvelebovať ho.

Dávid tento nový projekt navrhol s tými najlepšími úmyslami. No stalo to, čo sa často stáva aj nám – Boh mal iné plány. Prorok Nátan prišiel k nemu s odkazom od Boha: „Ty mi chceš postaviť dom, v ktorom mám bývať?“ (2 Sam 7, 5). Inými slovami: Si si istý, že to máš urobiť? Nátan potom vymenúva veci, ktoré Boh vykonal pre Dávida:

„Ja som ťa vzal z pastvín od oviec, aby si bol vodcom môjho ľudu… a bol som s tebou pri všetkom, čo si podnikal. Pred tvojimi očami som vyhubil všetkých tvojich nepriateľov“ (2 Sam 7, 8 – 9).

Boh pripomína Dávidovi, že skutočným „mužom činu“ je tu on. Hoci bol Dávid veľmi aktívny, nič z toho by nebol vykonal, keby Boh k jeho úsiliu neprispel svojou milosťou a pomocou. Boh potom Dávidovi povedal o veciach, ktoré pre neho chcel vykonať v budúcnosti:

„Zaistil som ti také meno, aké majú len najväčší na zemi. Svojmu ľudu, Izraelovi, určím miesto a zasadím ho tam… Oslobodím ťa od všetkých tvojich nepriateľov a darujem ti pokoj… ustanovím po tebe potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo“ (2 Sam 7, 9 – 12).

Dávid, muž činu, musel uznať, že to všetko Boh vykonal preňho; a potom musel Boha nechať robiť preňho dobré veci aj naďalej.

Boh je ten, kto koná

Boh mu potom rozprával o prisľúbenom dedičovi Dávidovho trónu: „Ja mu budem otcom a on mi bude synom“ (2 Sam 7, 14). Sľúbil, že pod týmto Dávidovým synom zostane kráľovstvo pevné naveky.

Keď sa v dejinách presunieme o tisíc rokov neskôr, vidíme, že Boh svoj sľub splnil: poslal Ježiša. Ježiš je najdokonalejším mužom činu; on je vteleným Božím konaním v tomto svete. On urobil všetko, aby nás vyslobodil z hriechu a otvoril nám nebo.

Vianoce sa blížia a my budeme oslavovať Božie konanie vo svete i v našom živote. Tak ako Dávidovi, aj nám chce Boh pripomenúť, čo všetko v našom živote vykonal. On si buduje domov v našom srdci – miesto, kde prebýva jeho Duch. Chce z nás urobiť dedičov svojho kráľovstva a vzkriesiť nás spolu s Kristom, aby sme s ním mohli byť naveky. „Ja z teba vybudujem dom,“ hovorí každému jednému z nás, „v ktorom budem spolu s tebou prebývať. Zakúsiš moju prítomnosť a budeš počuť môj hlas.“

Príbeh Ježišovho príchodu na svet nehovorí o tom, ako si máme zaslúžiť Božiu lásku, ako môžeme svoje hriechy prekonať čisto svojou snahou. Je to príbeh o Bohu, ktorý prišiel na zem, aby nás zachránil. Je to príbeh o milujúcom, láskavom Otcovi, ktorý poslal svojho Syna vykonať pre náš niečo také, čo by sme my sami nikdy nedokázali urobiť.

On nás miloval prvý

Samozrejme, vieme, že musíme dodržiavať prikázania, zvlášť prikázanie, ktoré nám káže milovať Boha a blížnych. Vieme, že musíme zostať verní modlitbe, sviatostiam a starostlivosti o druhých a zostať tak na ceste učeníctva. Vieme, že musíme vytrvať v boji proti pokušeniu a hriechu. No aj keď sa toto všetko snažíme robiť, nikdy by sme nemali zabúdať, že Boh vždy koná ako prvý. Nemali by sme strácať zo zreteľa skutočnosť, ktorú ohlasoval svätý Ján: „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“ (1 Jn 4, 10).

Čo by si mal teda robiť teraz, keď sú Vianoce za dverami?

Pripomeň si milosti a dary, ktoré ti Boh v živote dal. Uvažuj v modlitbe nad tým, ako veľmi sa tvoj život zmenil vďaka Ježišovmu príchodu.

• Vyslobodil ma z hriechu a hanby (pozri Rim 8, 1).
• Spravil zo mňa Božie dieťa (pozri Gal 4, 6).
• Pri sviatosti krstu a birmovania ma naplnil Duchom Svätým (pozri Jn 14, 25 – 26).
• Prisľúbil mi nebo, aj keď si ho nezaslúžim (pozri Jn 3, 16).

Toto je podstata Ježišovho vtelenia: nie my sme milovali Boha; to on miloval nás dosť na to, aby zanechal svoj trón v nebi a prijal telo. Miloval nás tak veľmi, že kvôli nám prišiel ako pokorný služobník. Miloval nás tak veľmi, že kvôli nám obetoval na kríži svoj život. Miluje nás tak, že nás živí svojím telom a krvou. Ježiš Kristus, skutočný muž činu, pre nás urobil všetko!

Spomeň si na udalosti, keď Boh konal aj v tvojom živote a v živote tvojej rodiny. Občas si tie veci nevšimneme, keď sa dejú, no pri spätnom pohľade môžeme vidieť, ako si nás Boh priťahoval čoraz bližšie k sebe.

To je len začiatok

Boh nikdy neprestane pre nás robiť rôzne veci – tak ako ich nikdy neprestal robiť pre Dávida. Kiež naďalej slúžime jemu i ľuďom okolo seba a prejavíme mu tým vďaku za to, čo pre nás vykonal.

Otče, ďakujem ti za všetko, čo si pre mňa vykonal!

Ježišu, ďakujem ti, že si sa stal človekom!

Duchu Svätý, ďakujem ti za to všetko, čo pre mňa stále robíš!

Nech vám Boh dá požehnané a milostiplné Vianoce!