Boh, ktorý vypočúva modlitby

Dovoľ Ježišovi preukázať ti milosrdenstvo a zjaviť svoju slávu

Na Druhú adventnú nedeľu (6. decembra) si prečítajte Iz 40, 1 – 5. 9 – 11.

Minulý týždeň sme začali Adventné obdobie tým, že sme sa pripojili k prorokovi Izaiášovi a spolu s ním sme volali o pomoc. Modlili sme sa: „Kiež by si prelomil nebesia a zostúpil“ (Iz 63, 19). Pozreli sme sa na hriech sveta a zahľadeli sme aj na hriech vo svojom srdci a prosili sme Boha, aby prišiel a zachránil nás. Vianoce sú čoraz bližšie. Prvé nedeľné čítanie Druhej adventnej nedele nám dáva letmo zazrieť, ako Boh vypočúva našu modlitbu. Boh sa nám opäť prihovára skrze Izaiáša a hovorí nám o troch rôznych veciach, ktoré chce pre nás urobiť počas tohto Adventu: chce nám preukázať svoje milosrdenstvo; chce nám zjaviť svoju slávu; chce nás poslať do sveta šíriť radostnú zvesť. Pozrime sa teda na tento úryvok, aby sme pochopili, ako môžeme tieto milosti dostať.

 

Božia útecha a milosrdenstvo

Prvé slová, ktoré budeme počuť túto nedeľu, znejú ako volanie otca, ktorý má zlomené srdce a snaží sa priviesť svoje zblúdené deti späť domov:

„Potešujte, potešujte môj ľud, vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina“ (Iz 40, 1).

V týchto slovách možno počuť Boží súcit. Akoby Pán hovoril: „Izrael, dieťa moje, vidím, ako vo vyhnanstve trpíš. Vidím, že teraz už chápeš, že do tejto situácie ťa priviedla tvoja nevernosť. No už neunesiem pohľad na to, ako stonáš pod ťarchou svojej viny a útlaku nepriateľov. Všetko som ti odpustil! Obráť sa ku mne! Chcem ti dať pokoj a uzdraviť tvoje svedomie.“

Hlavnou náplňou nášho adventného putovania sú Božia útecha a milosrdenstvo. Boh sa snaží upriamiť naše srdce na to, že Ježiš prišiel na svet, aby nás vyslobodil z hriechu. Chce, aby sme vo Vianociach videli príbeh o Bohu, ktorý svojim deťom odpúšťa, ktorý spolu s nimi trpí a nemôže inak, len ich priviesť naspäť k sebe a utešiť ich.

Teraz si na minútku sadni a v tichu sa ponor do tejto pravdy. Nechaj ju preniknúť do svojej mysle a srdca. Zatvor oči a predstav si, že k tebe kráča Ježiš a hovorí: „Čímkoľvek prechádzaš, dovoľ mi utešiť ťa. Ak ti tento smútok spôsobuje hriech, vedz, že ti odpúšťam. Neprišiel som ťa odsúdiť; prišiel som ťa spasiť. Som ti oveľa bližšie, než si dokážeš predstaviť.“

 

Božia sláva

Hoci je posolstvo o milosrdenstve silné a vzbudzuje bázeň, je len začiatkom toho, čo počas tohto Adventu chce pre nás Boh urobiť. Po slovách útechy, ktoré nám povedal skrze proroka, ďalej hovorí:

„Hlas volajúceho: ,Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou‘“ (Iz 40, 3 – 4).

Každá dolina. Každý vrch. Boh prisľúbil, že odstráni každú prekážku, ktorá od neho Izrael oddeľuje. A to isté sľubuje aj nám. Sľubuje, že zrovná všetky „vrchy“, ktoré stoja medzi nami a ním. Sľubuje, že nám odpustí hriechy ako pýchu, hnev a závisť, pre ktoré tieto vrchy povstali. Taktiež sľubuje, že zaplní „doliny“ hanby, viny a strachu, ktoré nám bránia prísť k nemu v modlitbe. Navyše potom dáva ešte väčšie prisľúbenie:

„I zjaví sa Pánova sláva a uvidí spoločne každé stvorenie, že prehovorili Pánove ústa“ (Iz 40, 5).

Úžasné, však? Boh nám chce zjaviť svoju slávu. Nie je to však sláva, po ktorej túži svet. Božia sláva nemá nič spoločné s naším bohatstvom, finančným zabezpečením či spoločenským statusom. Božia sláva sa zjavila vo večnom Božom Synovi, ktorý sa pre naše vykúpenie zriekol všetkého. Vidno ju v dieťati narodenom chudobnému páru z malého mestečka Nazaret. Zjavuje sa v živote tesárovho syna, ktorý zasvätil svoj život ohlasovaniu Otcovho milosrdenstva. Táto sláva je otvorená obete a službe, poníženosti a láske.

Svätý Irenej povedal: „Slávou Boha je človek naplno živý.“ A kto bol kedy „plnšie živý“ ako Ježiš? On nebol zaťažený hriechmi, s ktorými zápasíme my. On každý deň v modlitbe a pri rozjímaní nad Písmom prežíval Otcovu prítomnosť. Miloval Boha celým svojím srdcom a celkom odovzdal život ľuďom okolo seba. O túto slávu sa prišiel s nami Ježiš podeliť – o slávu plynúcu z veľkorysej lásky.

Dnes teda skús aspoň chvíľu uvažovať o Božej sláve. Premýšľaj nad tým, akými rôznymi spôsobmi sa môže prejaviť. Vidíš ju v kráse stvorenia aj pri svätej omši v Eucharistii. Vidíš ju v láske manžela k jeho manželke alebo v obetách, ktoré prináša matka pre svoje dieťa. Vidíš ju v ľuďoch, ktorí zasvätili svoj život službe chudobným. Božia sláva je všade vôkol teba. Keď zbadáš, ako Božia sláva napĺňa zem, naplní ťa bázeň a vďačnosť.

 

Poslanie od Boha

Áno, Boh nám chce počas tohto Adventu odpustiť a zjaviť nám svoju slávu. Tým však nekončí. Chce nám zveriť poslanie.

„Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu! Zodvihni mocne svoj hlas, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Jeruzalemu! Zodvihni, neboj sa, povedz judejským mestám: ‚Hľa, váš Boh!‘“ (Iz 40, 9).

Izraeliti boli obklopení národmi uctievajúcimi falošných bôžikov. Aj my dnes žijeme vo svete, ktorý má svoje modly: „žiadostivosť tela, žiadostivosť očí, honosenie sa bohatstvom“ (1 Jn 2, 16). Boh však nechce, aby sme sa svojím okolím nechali ovplyvňovať; ba vyzýva nás, aby sme tomuto svetu ohlasovali radostnú zvesť: „Hľa, váš Boh!“ Chce, aby sme ľuďom ohlásili to, čo sme sami videli: Kristovu lásku, slávu a pokoru. Niektorí naši priatelia či príbuzní môžu mať pocit, že Boh je pomstychtivý, no my vieme, že je milosrdný. Niektorí si môžu myslieť, že je vzdialený a zahalený rúškom tajomstva, no nám je veľmi blízky. Niektorí si myslia, že Bohu je svet ľahostajný, no my im môžeme povedať o jeho nežnej starostlivosti.

„Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé“ (Iz 40, 11).

V tomto období všetci počúvajú piesne o pokoji ľuďom dobrej vôle – a ty vieš, odkiaľ tento pokoj a dobrá vôľa pochádza. Neboj sa teda druhým povedať, ako veľmi ich Ježiš miluje. Choď, vystúp na vrch a ohlás to!