Utorok, 9. decembra
Potešujte, potešujte môj ľud, – vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte k nemu, že sa skončilo jeho otroctvo a je odčinená jeho vina, že dostal z ruky Pánovej dvojnásobok za každý svoj hriech. Hlas volajúceho: „Pripravte cestu Pánovi na púšti, vyrovnajte chodníky nášmu Bohu na pustatine! Každá dolina nech sa zdvihne a každý vrch i kopec zníži! Čo je krivé, nech je rovinou, a čo hrboľaté, nížinou. I zjaví sa Pánova sláva a uvidí spoločne každé stvorenie, že prehovorili Pánove ústa.“ Hlas hovorí: „Volaj!“ Ja vravím: „Čo mám volať?“ Každé telo je ako tráva a všetka jeho krása ako poľný kvet. Tráva uschne a kvet odpadne, keď ho ovanie Pánov dych. Naozaj je ľud ako tráva: Tráva uschne, kvet odpadne, ale slovo nášho Boha trvá naveky. Vystúp na vysoký vrch, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Sionu! Zodvihni mocne svoj hlas, ty, čo hlásaš radostnú zvesť Jeruzalemu! Zodvihni, neboj sa, povedz judejským mestám: „Hľa, váš Boh! Hľa, Pán, Boh, prichádza so všetkou mocou a jeho ruka bude vládnuť. Odmenu víťaza nesie so sebou a jeho trofeje idú pred ním. Ako pastier pasie svoju čriedu, do náručia berie baránky a kladie si ich do lona; starostlivo vedie ovce brezivé.“
Zamyslenie
„Hovorte k srdcu Jeruzalema“ (Iz 40, 2).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.