Utorok, 7. septembra
V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.
Zamyslenie
„Strávil celú noc v modlitbe s Bohom“ (Lk 6, 12).
Ježiš musel mať skutočne náročný deň. Vybral si dvanástich apoštolov, potom vyučoval veľký zástup, uzdravil všetkých chorých, čo tam boli, a z mnohých vyhnal zlých duchov. A toto všetko urobil po tom, čo celú noc strávil v modlitbe. Očividne nešlo o náhodu. Ježiš určite cítil potrebu modliť sa predtým, ako zvládol všetky tieto činnosti. Aká bola podľa teba jeho modlitba? Myslíš, že sa Otca musel pýtať: „Koho si mám zajtra vyvoliť za apoštolov?“ „Čo mám povedať zástupu ľudí?“ Alebo: „Ako mám uzdraviť všetkých tých ľudí?“ Súčasťou jeho modlitby bolo možno aj hľadanie odpovedí na tieto otázky. Avšak najdôležitejšie zo všetkého bolo jeho zjednotenie s Otcom. Modlil sa, pretože on a Otec boli jedno, a túto jednotu si chcel vychutnať. Chcel mu povedať: „Otče, milujem ťa!“ a počuť, ako mu Otec hovorí: „Milujem ťa, Syn môj!“ Všetky úžasné skutky, ktoré vykonal v nasledujúci deň, vyplývali z tohto láskyplného vzťahu s Otcom. Podstatou modlitby je práve toto – náš vzťah s Bohom. Samozrejme, Pána by sme mali prosiť o naplnenie svojich potrieb a on sám určite chce počuť aj naše prosby. No našou základnou potrebou je zjednotenie s Bohom, ktorý je prameňom nášho života. Modlitba má byť láskyplným rozhovorom, v ktorom Bohu vyjadrujeme svoju lásku a on vyjadruje svoju lásku nám. Pokús sa dnes pristúpiť k modlitbe s takýmto postojom. Vnímaj ju ako príležitosť stretnúť sa so svojím nebeským Otcom. Začni tým, že ho budeš zvelebovať pre jeho dobrotu, vernosť a milosrdenstvo. Poďakuj sa mu za všetko požehnanie, ktorým ťa zahŕňa. Povedz mu, ako veľmi ho máš rád. A počúvaj, čo ti odpovie. On ti svoju lásku pripomenie rozličnými spôsobmi. Možno do ticha tvojho srdca povie: „Milujem ťa.“ Alebo ti to povie skrze tvoj obľúbený úryvok z Písma. Možno ti pripomenie, ako ťa v minulosti požehnal. Ale predovšetkým ťa naplní svojím Duchom Svätým, aby si mohol žiť ako jeho milované dieťa.
„Otče, nadovšetko ťa mám rád! Ďakujem ti, že ma miluješ a že som tvojím dieťaťom!“
List Kolosanom 2, 6 – 15; Žalm 145, 1 – 2. 8 – 11; Lukáš 6, 12 – 19