Utorok, 7. júna
Potok, pri ktorom sa skryl Eliáš, vyschol, lebo v krajine nepršalo. Vtedy mu zaznelo Pánovo slovo: „Vstaň a choď do Sidonskej Sarepty. A tam ostaneš, lebo som tam istej vdove prikázal, aby ťa chovala.“ Vstal teda a šiel do Sarepty. Keď prišiel k mestskej bráne, videl ženu, vdovu, ako zbiera drevo. Zavolal na ňu: „Prines mi v džbáne trochu vody na pitie.“ Ako mu išla vziať, zavolal za ňou: „Dones mi, prosím, aj kúsok chleba!“ Ona odpovedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám chleba. Mám len za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zopár kúskov dreva a idem niečo pripraviť sebe i svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme umrieť.“ Eliáš jej povedal: „Neboj sa! Choď a urob, ako hovoríš. Lenže najprv z tej trochy múky urob malý podplamenník pre mňa a dones mi ho. Sebe a svojmu synovi urobíš potom. Lebo takto hovorí Pán, Boh Izraela: ‚Múky z hrnca neubudne a v krčahu nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán zošle dážď na zem.‘“ Ona odišla a urobila, ako jej povedal Eliáš. A jedla ona, on i jej dom deň čo deň a múky z hrnca neubúdalo a v krčahu nechýbal olej podľa slova, ktoré Pán povedal prostredníctvom Eliáša.
Zamyslenie
„Múky z hrnca neubudne“ (1 Kr 17, 14).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.