Utorok, 6. októbra
Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“
Zamyslenie
„Mária si vybrala lepší podiel“ (Lk 10, 42).
Každý, kto chystá pohostenie pre návštevu, dobre pozná nervozitu a starosti s tým spojené. Teraz si predstav, že ti niekto uprostred príprav povie: „Nenaháňaj sa toľko. Sadni si k hosťom a rozprávaj sa s nimi o tom, čo je pre nich dôležité. Na jedlo budeš myslieť neskôr.“ V tej chvíli si asi pomyslíš svoje. Podobne sa možno cítila aj Marta, keď Ježiš pochválil jej sestru Máriu za to, že sa pripojila k ostatným učeníkom a počúvala namiesto toho, aby sa starala o prípravu pohostenia. Ich krátky rozhovor sa však trochu nečakane končí Ježišovými slovami: „Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme“ (Lk 10, 42). Ježiš chcel, aby s ním bola – spolu s ostatnými učeníkmi – aj Marta. Aj keď zodpovednosť za pohostenie bola dôležitá, aj ona sa potrebovala sýtiť „potravou“ Božieho slova a povzbudiť sa v spoločenstve Ježišových učeníkov. A to isté potrebujeme aj my. Ďalší príklad prijímania duchovnej potravy máme v dnešnom druhom čítaní. Apoštol Pavol vysvetľuje, že po svojom obrátení strávil istý čas medzi veriacimi. Svoj nový život neprežíval sám a nezameriaval sa iba na kázanie a službu Pánovi. Snažil sa byť neustále v kontakte s tamojším cirkevným spoločenstvom, aby mu pomáhalo správne všetkému porozumieť a prežívať nový život. Život kresťana je zmesou činorodosti a otvorenosti voči Božej milosti. Čím viac povzbudenia sa nám od Pána a od našich bratov a sestier v Kristovi dostane, tým radostnejšie a plodnejšie budeme slúžiť svojim blížnym. Každý deň si teda v tichosti sadni a popros Ježiša, aby ti prehovoril do srdca. Potom skús niekomu prihovoriť aj ty sám. Nehovor však stále iba ty; počúvaj Pána a svojmu bratovi alebo sestre v Kristovi prejav úctu. Ver, že chvíle strávené v takomto spoločenstve nikdy nie sú mrhaním času – je to záblesk večnosti!
„Pane Ježišu, pomôž mi počúvať ťa a prijímať všetko, čo mi hovoríš.“
List Galaťanom 1, 13 – 24; Žalm 139, 1 – 2. 13 – 15; Lukáš 10, 38 – 42