Utorok, 5. októbra
Pán druhý raz prehovoril k Jonášovi: „Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž tam, čo ti hovorím.“ Jonáš vstal a podľa Pánovho rozkazu šiel do Ninive. Ninive bolo veľké mesto pred Bohom; tri dni trvala cesta cezeň. Jonáš začal prechádzať mestom v prvý deň a volal: „Ešte štyridsať dní a Ninive bude rozvrátené.“ Obyvatelia Ninive uverili v Boha, vyhlásili pôst a od najväčšieho po najmenšieho sa obliekli do vrecoviny. Zvesť sa dostala až k ninivskému kráľovi. Vstal zo svojho trónu, zhodil zo seba plášť, obliekol si vrecovinu a posadil sa do popola. Potom dal rozhlásiť po Ninive rozhodnutie kráľa a jeho veľmožov: „Nech nič neokúsia ľudia ani zvieratá, dobytok a ovce nech sa nepasú, ani vodu nech nepijú! Ľudia i zvieratá nech sa oblečú do vrecoviny a hlasno volajú k Bohu a nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré pácha. Ktovie, možno Boh zmení svoje rozhodnutie a odpustí nám, odloží svoje rozhorčenie a nezahynieme.“ A Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty; zmiloval sa a nepostihol ich nešťastím, ktorým im hrozil.
Zamyslenie
„Obyvatelia Ninive uverili v Boha“ (Jon 3, 5).
Prorok Nahum opísal Ninive slovami „krvavé mesto, samý podvod, plné koristi… množstvo zabitých, hromada tiel“ (Nah 3, 1. 3). Hlavným cieľom ninivského kráľa boli vojenské ťaženia, ktoré konal pod záštitou asýrskeho boha vojny Aššura. Ninivčania boli teda krutí ničitelia, ktorí žili v rozpínavej ríši. Ide o dôležitý aspekt, ktorý treba mať pri čítaní Knihy proroka Jonáša na pamäti, pretože inak by sme nedokázali doceniť posolstvo celého príbehu: Božie slovo má moc meniť ľuďom srdce aj život. Podľa čoho vieme, že dôraz sa kladie na Božie slovo a nie na Jonáša? Pretože Jonáš nebol ničím zvláštny. Prečo by tvrdí ninivskí bojovníci mali dôverovať cudzincovi, ktorý nepochádza z ich mesta a ktorý rozdáva nevyžiadané rady? Jonáš nemal žiadny dôkaz podporujúci jeho tvrdenia ani jeho slová nedávali zmysel vzhľadom na vojenské úspechy Asýrie. Jeho posolstvo navyše nepochádzalo od Aššura ani iného pohanského boha. A predsa, keď Jonáš rozhlásil presne to, čo mu povedal Boh – že ak ľudia nebudú konať pokánie, mocné mesto Ninive bude o štyridsať dní zničené –, Ninivčania ho poslúchli a zmenili sa (pozri Jon 3, 4). Kráľ si obliekol vrecovinu, posadil sa do popola a svoj ľud nabádal: „Nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, ktoré pácha“ (Jon 3, 6. 8). Nariadil pôst nielen pre ľudí, ale aj pre zvieratá (3, 7). Bol to nečakaný zvrat! Kniha proroka Jonáša vo svojej podstate odhaľuje, že Božie slovo je silné a účinné, aj keď ho ohlasuje obyčajný človek. Chytá za srdce. Obracia hriešnikov. Privádza ľudí k pokániu. Nevnucuje sa nasilu; jednoducho napĺňa svoje poslanie. Popremýšľaj o tom. Pamätaj, že Božie slovo je aj dnes živé a účinné a má v sebe moc. Nikdy preto nepodceňuj význam ohlasovania Božieho slova. Ak ťa Boh vyzve, aby si sa o jeho slovo s niekým podelil, pamätaj na to, že srdce a život ľuďom mení Božie posolstvo, nie jeho posol. Poďakuj sa však Bohu, že môžeš byť pri tom!
„Otče, daj mi odvahu ohlasovať tvoje slovo.“