Utorok 5. marca
Azariáš stál uprostred ohňa, otvoril ústa a modlil sa: „Pre tvoje meno, prosím, neodvrhni nás navždy a nezrušuj svoju zmluvu. Ani nám neodriekni svoje milosrdenstvo pre Abraháma, tvojho miláčika, pre Izáka, tvojho sluhu, a pre Izraela, tvojho svätého; veď si im prisľúbil, že rozmnožíš ich potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na brehu mora. Pane, stali sme sa menšími ako všetky iné národy a sme dnes pokorení na celej zemi pre svoje hriechy. A niet v tomto čase ani kniežaťa, ani proroka, ani vodcu, ani celopalu, ani krvavej obety, ani darov, ani kadidla, ani miesta, kde by sme ti priniesli prvotiny, aby sme našli milosrdenstvo. Ale prijmi nás skrúšených srdcom a ponížených duchom; nech je dnes pred tebou naša obeta ako zápalné obety baranov a býkov a ako tisíce tučných baránkov, a zdokonaľ tých, čo ťa nasledujú, lebo nebudú zahanbení tí, čo dúfajú v teba. A teraz ťa chceme nasledovať celým srdcom, a s bázňou hľadáme tvoju tvár. Nezahanbi nás, ale zaobchádzaj s nami podľa svojej miernosti a podľa svojho veľkého milosrdenstva. Vysloboď nás svojou obdivuhodnou mocou a osláv svoje meno, Pane.“
Zamyslenie
„Nech je dnes pred tebou naša obeta“ (Dan 3, 39).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.