Utorok, 4. augusta, svätého Jána Máriu Vianneyho, kňaza
K Ježišovi prišli farizeji a zákonníci z Jeruzalema a opýtali sa ho: „Prečo tvoji učeníci prestupujú obyčaje otcov? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb.“ On zavolal k sebe zástup a povedal im: „Počúvajte a pochopte: Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.“ Tu pristúpili učeníci a povedali mu: „Vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal?“ On im odpovedal: „Každú rastlinu, ktorú nezasadil môj nebeský Otec, vytrhnú aj s koreňom. Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“
Zamyslenie
„Človeka nepoškvrňuje to, čo vchádza do úst, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka“ (Mt 15, 11)
O čom to Ježiš hovorí? Vyčíta svojim oponentom posadnutosť rituálnym očisťovaním a správaním? Nabáda nás, aby sme si dávali pozor na jazyk? Áno, jedno aj druhé. Ježiš nám však naznačuje ešte niečo oveľa dôležitejšie, a síce, že všetko, čo hovoríme, odhaľuje postoj nášho srdca. Ľudia okolo nás sa zvyknú stále na niečo sťažovať alebo hundrať. Ťažko si to pripúšťame, no niekedy sa sťažujeme aj my sami! Ak je však naša reč plná horkosti, sklamania či hnevu, vysielame tým signál, že s naším vzťahom s Bohom niečo nie je v poriadku. To isté platí aj vtedy, keď sa porovnávame s druhými ľuďmi alebo keď im závidíme, čo majú alebo čo dosiahli. Našťastie platí aj opak. Určite si pamätáš chvíle, keď si mal pocit, že si výnimočne blízko pri Pánovi. Možno si prežíval hlboký pokoj počas modlitby alebo si počas sviatosti zmierenia hlboko prežil, že ti bolo odpustené. Alebo ťa po povznášajúcom rozhovore s bratom či sestrou v Kristovi naplnil vnútorný pokoj. Tieto postoje a pocity sa zvyknú prejaviť aj v reči! Tvoje srdce, naplnené radosťou, druhých skôr chváli a všetkým ochotne odpúšťa. Vo všetkom, čo budeš robiť, bude zreteľne cítiť ovocie Ducha – lásku, pokoj, trpezlivosť, radosť, láskavosť, nežnosť a zdržanlivosť. Nezabúdaj teda na to, čo Ježiš hovorí o vzťahu medzi srdcom a ústami. Podľa toho ľahko zistíš, či máš počas dňa srdce na správnom mieste. Ak budú tvoje slová láskavé a vľúdne, ďakuj za to Bohu a chváľ ho! Ak sa začneš sťažovať a hromžiť na ľudí okolo seba, snaž sa s tým prestať a zisti, čo sa v tebe deje. Postupne budeš na tieto vnútorné postoje citlivejší a aj Duch Svätý ti pomôže byť čoraz jasnejším odrazom jeho radosti, svetla a lásky.
„Duchu Svätý, prosím, pomôž mi dávať si väčší pozor na myšlienky a slová. Kiežby boli také, aby sa ti vždy páčili a tešili ťa.“