Utorok, 31. augusta

O časoch a chvíľach vám netreba, bratia, písať, lebo sami veľmi dobre viete, že Pánov deň príde ako zlodej v noci. Keď budú hovoriť: „Je pokoj a istota,“ vtedy znenazdania príde na nich záhuba ako bolesti na rodičku a neuniknú. Ale vy, bratia, nie ste vo tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. Veď vy všetci ste synmi svetla a synmi dňa. Nepatríme noci ani tme. Nespime teda ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi! Veď Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý za nás zomrel, aby sme žili spolu s ním, či už bdieme, alebo spíme. Preto sa navzájom potešujte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte. Počuli sme Božie slovo.

Prvý list Solúnčanom 5, 1 – 6. 9 – 11;

Zamyslenie

„Boh nás neurčil na hnev, ale aby sme získali spásu skrze nášho Pána Ježiša Krista“ (1 Sol 5, 9).

Boh je na našej strane. Poslal Ježiša, aby sa stal jedným z nás a aby sme mohli spolu s ním žiť vo večnosti. Dal nám milosť Ducha Svätého, aby sme žili život, ktorý mu robí radosť. Toto všetko sú vznešené pravdy, a predsa ich niekedy strácame zo zreteľa. Premýšľame, konáme a modlíme sa, akoby nás Boh predurčil na hnev, a nie na spásu. Prečo k tomu dochádza? Preto, lebo zabúdame, aký je Boh v skutočnosti. Aj keď si to neuvedomujeme, niekedy si predstavujeme Boha ako prísneho sudcu, ktorý má na starosti odsúdenie ľudí. Vo svojom vnútri počujeme prísny hlas, ktorý hovorí: „Neustále robíš chyby – čo je to s tebou?“ Alebo: „Viem, že nie si dobrý človek; je to iba fasáda.“ A ak si nedávame pozor, tento hlas mylne považujeme za Boží hlas. Ale Boh s nami takto nehovorí! Nečíha na každom kroku, aby nás pristihol, aby spočítal všetky naše chyby. On je milujúci Otec, ktorý sa k nám chce priblížiť ako každý dobrý rodič a mať s nami vzťah plný lásky, nie strachu. Neodsudzuje nás; fandí nám. Neubíja nás, ale nás povzbudzuje a dvíha. A keď spravíme chybu, náš nebeský Otec čaká, kedy k nemu prídeme, aby nás zahrnul svojím milosrdenstvom. Nechce nás trestať; vie, že následky hriechu – vzdialenie sa od neho, akékoľvek utrpenie či dôsledky hriechu – sú už dostatočným trestom. Nechce, aby sme sa cítili ešte horšie. Vie, že sa ho usilujeme nasledovať, a preto otvára náruč, aby nás prijal. Uzdravuje našu bolesť spôsobenú hriechom a do budúcnosti nám dáva milosť. Zažívaš chvíle, keď zápasíš s týmto prísnym hlasom vo svojom vnútri a máš pocit, že takto ťa vidí Boh? Predstav si Otca takého, aký v skutočnosti je: Boha, ktorý ťa objíma a hovorí: „Si moje drahé dieťa. Milujem ťa a odpúšťam ti.“

„Otče, keď vo mne zaznie ten vyčítavý hlas, pripomeň mi, že neprichádza od teba.“

Prvý list Solúnčanom 5, 1 – 6. 9 – 11; Žalm 27, 1. 4. 13 – 14; Lukáš 4, 31 – 37