Utorok, 3. novembra
Jeden zo spolustolujúcich povedal Ježišovi: „Blahoslavený, kto bude jesť chlieb v Božom kráľovstve.“ On mu povedal: „Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí. Keď nadišla hodina večere, poslal svojho sluhu, aby povedal pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.‘ A naraz sa začali všetci vyhovárať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť pozrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ Druhý povedal: ‚Kúpil som päť záprahov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ A ďalší povedal: ‚Oženil som sa, a preto nemôžem prísť.‘ Sluha sa vrátil a oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa hospodár rozhneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!‘ A sluha hlásil: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, a ešte je miesto.‘ Tu pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom. Lebo hovorím vám, že ani jeden z tamtých mužov, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.‘“
Zamyslenie
„Istý človek pripravil veľkú večeru a pozval mnoho ľudí“ (Lk 14, 16).
Skúsme sa na toto podobenstvo pozrieť inak. Zvyčajne ho čítame ako príbeh o Bohu, ktorý pozýva ľudstvo na hostinu večného života. Áno, to je určite podstata tohto úryvku. Skús ho však teraz preskúmať z hľadiska svojich denných rituálov – ako podobenstvo o tvojom čase na modlitbu. Podobne ako hostiteľ z podobenstva, aj pre nás pripravuje hostinu Boh. Vždy, keď k nemu prichádzame v modlitbe, je pripravený naplniť nás svojím Duchom. Snaží sa nás posilniť, aby sme mohli nasledovať Ježiša. Sväté písmo veľakrát zobrazuje ľudí, ktorí „požívajú“ Božie slovo. Jeremiáš aj Ezechiel zjedli Božie slovo a žalmista vyhlásil, že Božie slová a prisľúbenia sú „sladšie ako med“ (porov. Jer 15, 16; Ez 3, 3; Ž 119; Ž 103). Dokonca aj dnešný žalm vyhlasuje, že pri Pánovom stole sa „chudobní najedia a budú nasýtení“ (Ž 22, 27). Podobne ako človek spomínaný v podobenstve, aj nás Boh pozýva zúčastniť sa na jeho oslave. Neexistuje žiadny oprávnený dôvod na odmietnutie tohto pozvania. Polia, voly a svadby môžu symbolizovať náš pracovný a rodinný život. Aj tieto dôležité a sväté povolania majú vychádzať z nášho vzťahu s Ježišom. Majú nájsť svoj zmysel a dynamiku v milosti, ktorú dostávame v modlitbe. A čo ľudia, ktorí pozvanie odmietli? Hnevá sa na nás Boh, keď vynecháme modlitbu? To nie. Je skôr vynaliezavý – prichádza „na cesty a k ohradám“, aby upútal našu pozornosť a odlákal nás od našich plánov (pozri Lk 14, 23). Nechce totiž, aby sme boli ukrátení o jeho milosť. Tento neobvyklý pohľad na podobenstvo nám môže byť užitočný, ak sme si Boha doteraz predstavovali ako pasívneho poslucháča, ktorý počúva naše modlitby. Odteraz by sme ho mali vnímať skôr ako aktívneho hostiteľa, ktorý nás pozýva modliť sa, teší sa z našej spoločnosti a ponúka nám len to najlepšie jedlo. Veď to on pre nás všetko prichystal a teraz nás pozýva a čaká na nás. Skús sa dnes modliť ako hosť, ktorého pozvali na hostinu. Napríklad si predstav, že ťa Pán srdečne privíta, keď „prídeš“, alebo ťa osobne nasýti niektorým veršom z Písma, ktorý ti pripravil.
„Pane, ďakujem ti, že ma pozývaš na svoju hostinu.“
List Filipanom 2, 5 – 11; Žalm 22, 26 – 32; Lukáš 14, 15 – 24