Utorok, 3. augusta
Mária a Áron hovorili proti Mojžišovi pre jeho etiopskú ženu. Vraveli: „Vari len s Mojžišom hovoril Pán? A nehovoril aj s nami?“ Pán to počul – lebo Mojžiš bol najpokornejším človekom zo všetkých ľudí, čo žili na zemi – a hneď povedal jemu, Áronovi a Márii: „Choďte sami traja k stánku stretnutia.“ Keď ta prišli, Pán zostúpil v oblačnom stĺpe, ostal stáť pri vchode do stánku a zavolal Árona a Máriu. Keď predstúpili, povedal im: „Počujte moje slová! Ak budete mať medzi sebou Pánovho proroka, budem sa mu zjavovať vo videní, alebo s ním budem hovoriť vo sne. No nie tak s mojím služobníkom Mojžišom; on je najvernejší v celom mojom dome. S ním sa rozprávam zoči-voči; on priamo, nie v hádankách a obrazoch hľadí na Pána. Prečo ste sa teda neobávali znevážiť môjho služobníka Mojžiša?“ A s hnevom od nich odišiel. Vzdialil sa aj oblak, čo bol nad stánkom; a na Márii sa objavilo malomocenstvo biele ako sneh. Keď sa Áron na ňu pozrel a videl, že je pokrytá malomocenstvom, povedal Mojžišovi: „Prosím, pán môj, nedaj nám trpieť za tento hriech, ktorého sme sa dopustili z nerozumnosti. Nech nie je ako mŕtva, ako potratené dieťa, čo odchádza z lona svojej matky; pozri, už polovicu tela má rozožratú od malomocenstva.“
Zamyslenie
„Bože, prosím, uzdrav ju!“ (Nm 12, 13).
Nie je pozoruhodné, ako Mojžiš reagoval na závisť svojej sestry Miriam a brata Árona? Jeho manželstvo s cudzinkou použili proti nemu ako zámienku na obvinenie, hoci pritom sledovali vlastné ambície. No keď Boh Miriam potrestal, Mojžiš sa z jej trestu netešil, ale prihováral sa za ňu u Pána. Ako to dokázal? Vďaka tomu, že bol „najpokornejším človekom zo všetkých ľudí, čo žili na zemi“ (Nm 12, 3). Najpokornejší, najchudobnejší v duchu, najmiernejší, najtichší zo všetkých ľudí. Takto rôzne sa dá preložiť hebrejský výraz anáw meód mik-kól ha-adam, ktorým je v dnešnom čítaní opísaný Mojžiš. Túto pokornú miernosť si však ľudia často zamieňajú so slabosťou či poddajnosťou. Svätý Bazil ju však definuje ako „trpezlivosť znášať zlo“. Svätý Alfonz de Liguori uvádza, že byť mierny znamená premáhať „nenávisť láskou“ a dávať „miernu odpoveď“ na uhasenie „ohňa hnevu“. Ak sme pokorní a mierni, znášame urážky bez túžby po odvete a dokážeme odpúšťať útoky namierené voči nám. Takto vyzerala aj Mojžišova pokora: trpezlivo znášal zlo, ktoré sa proti nemu páchalo, a milosrdenstvom a láskou premáhal závisť svojich súrodencov. Zaiste to pre neho nebolo ľahké. Jeho vlastná sestra a vlastný brat o ňom šírili zlé veci – a to po tom všetkom, čo spolu prežili! Mojžiš sa im však rozhodol odpustiť. Každý z nás si zrejme spomenie na človeka, ktorý ho urazil alebo nahneval. Pán nás pozýva práve na týchto ľudí reagovať s pokornou miernosťou. Neznamená to, že sa máme pasívne podrobiť zlému zaobchádzaniu. Práve naopak – potrebujeme silu, moc Ducha Svätého. Táto sila postupne narastá, ak zostávame v Pánovej blízkosti a sme si takí istí jeho láskou, že necítime potrebu vrátiť úder. Možno práve preto dokázal Mojžiš odpovedať tak, ako odpovedal – a preto bol nazvaný najpokornejším človekom na zemi. Samozrejme, že nie vždy reagujeme správne. No ak prosíme Ducha Svätého o milosť, aby sme rástli v pokore, postupne sa naučíme reagovať rovnako ako Ježiš: trpezlivo, zhovievavo a milosrdne.
„Pane Ježišu, pomáhaj mi byť pokorným a miernym ako ty.“
Numeri 12, 1 – 13; Žalm 51, 3 – 7. 12 – 13; Matúš 14, 22 – 36