Utorok, 27. júla

Mojžiš vzal stánok, postavil ho v istej vzdialenosti mimo tábora a nazval ho stánkom stretnutia. Keď niekto chcel vyhľadať Pána, vyšiel von z tábora k stánku stretnutia. A keď šiel k stánku Mojžiš, všetok ľud vstal; každý sa postavil pri vchode do svojho stanu a pozeral sa za Mojžišom, kým nevošiel do stánku. A len čo vošiel do stánku, zostúpil oblačný stĺp; ostal stáť pri vchode a Pán sa rozprával s Mojžišom. Všetci videli, ako pri vchode do stánku stojí oblačný stĺp. Stáli a klaňali sa pri vchode do svojich stanov. A Pán sa rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako sa človek rozpráva so svojím priateľom. Keď sa potom vrátil do tábora, jeho služobník mladík Jozue, Nunov syn, neodchádzal zo stánku. Mojžiš zostal stáť s ním a vyslovil Pánovo meno. Pán prešiel popred neho a volal: „Pán, Pán, Boh je milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný, on preukazuje priazeň tisícom, odpúšťa neprávosť, zločiny a hriechy, ale nič nenechá nepotrestané. On trestá neprávosť otcov na deťoch a vnukoch do tretieho a štvrtého pokolenia.“ Mojžiš sa rýchlo sklonil až po zem, klaňal sa a vravel: „Pane, ak som našiel v tvojich očiach milosť, prosím, poď s nami. Áno, je to ľud tvrdej šije, ale ty odpustíš naše neprávosti a hriechy a budeme tvoji.“ Bol tam s Pánom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb a nepil vodu; a na tabule napísal slová zmluvy, desať prikázaní.

Exodus 33, 7 – 11; 34, 5b – 9. 28;

Zamyslenie

„Jozue, Nunov syn, neodchádzal zo stánku“ (Ex 33, 11).

Pri sledovaní východu slnka nad horizontom možno zatajuješ dych. Trblietavé farby zaplavujú oblohu a osvetľujú zem pod ňou. Aj tmavé mraky sa stávajú plátnom pre Božiu maľbu nového dňa. Nechceš ani na chvíľu odvrátiť zrak, aby ti nič neuniklo, a s úžasom obdivuješ tento Boží výtvor. Niečo podobné sa prihodilo Jozuemu v dnešnom prvom čítaní. Mojžiš a Jozue sa išli poradiť s Pánom do stanu zhromaždenia „mimo tábora“ (Ex 33, 7). Keď vstúpil Mojžiš, mraky zostúpili a Boh s ním hovoril „tvárou v tvár, ako jeden muž hovorí druhému“ (33, 10). Ako muselo na Jozueho toto stretnutie zapôsobiť! Zostal tam aj po tom, čo Mojžiš odišiel, a „neodchádzal zo stánku“ (33, 11). Keď Jozue uvidel Pánovu slávu, chcel zotrvať v stane čo najdlhšie. Určite túžil mať s Bohom rovnako dôverné priateľstvo, aké mal s Bohom Mojžiš. Predstav si, aké otázky položil Pánovi a s akou dychtivosťou počúval odpovede. Prítomnosť Pána uchvátila jeho srdce, aby tam zostal, počúval a učil sa. A veru sa učil! Až natoľko, že po rokoch si Boh vybral práve Jozueho, aby jeho ľud previedol cez Jordán do zasľúbenej zeme. Ten istý Boh sa chce dnes stretnúť s tebou! „Pán, Boh je milosrdný a láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný“ a túži sa ti zjaviť ako Mojžišovi a Jozuemu (Ex 34, 6). Dovoľ, aby tento príbeh v tebe vzbudil túžbu vidieť nebeského Otca „tvárou v tvár“. Môže sa to stať dramatickým spôsobom ako Mojžišovi a Jozuemu, alebo pri pokojnejšom stretnutí. Akokoľvek sa to stane, neobmedzuj Pána; on príde a zjaví sa ti. Jediné, čo žiada, je otvorené, hľadajúce srdce. Kde je dnes tvoj „stan zhromaždenia“? V tichom zákutí tvojho domu? V kostole pri svätej omši? Alebo pri eucharistickej adorácii? Boh je prítomný všade. Zotrvávaj teda pri ňom ako Jozue, vylej si pred ním srdce, klaď mu otázky, dávaj mu svoju lásku. A všímaj si, čo robí on

„Pane, vážim si čas v tvojej prítomnosti. Ukáž sa mi.“

Exodus 33, 7 – 11; 34, 5b – 9. 28; Žalm 103, 6 – 13; Matúš 13, 36 – 43