Utorok, 27. apríla
V Jeruzaleme boli sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene.“ Ježiš im odvetil: „Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno.“
Zamyslenie
„Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene“ (Jn 10,24).
Niektorí Židia v Ježišovej dobe mali vlastnú predstavu o tom, čo bude robiť ich Mesiáš, keď príde. Vyženie cudziu nadvládu, bude vládnuť ako kráľ a prinesie pokoj celému svetu. Znie to výborne, však? Niet divu, že židovskí vodcovia v dnešnom evanjeliu boli takí rozrušení a hovorili Ježišovi: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene“ (Jn 10, 24). V Ježišovej odpovedi môžeme cítiť frustráciu. Počuli predsa jeho slová a videli jeho skutky. Dal im dosť zreteľne najavo, že on je skutočne Mesiáš, no aj tak nevideli to, čo mali priamo pred očami. Ježiš nebol taký, ako očakávali. Dúfali, že príde ako bojovník, a namiesto toho prišiel ako Mesiáš, ktorý im káže nadstaviť aj druhé líce (porov. Lk 6, 29). Očakávali vojenského vodcu, ktorý zorganizuje vzburu proti Rímu. Ježiš sa však venoval kázaniu a uzdravovaniu chorých a starostlivosti o chudobných a odvrhnutých. Navyše sa zdalo, že namiesto toho, aby nastolil mier, len vyvoláva ďalšie spory. A predsa sa našli ľudia, ktorí videli hĺbku tohto pokorného kazateľa. Ježiš svojich učeníkov nazval „ovcami“, ktoré počujú „jeho hlas“ a dôverujú jeho vedeniu (porov. Jn 10, 27). Zmenil im život a oni mu zostali oddaní. Časom si uvedomili, že kráľovstvo, ktoré ohlasoval, nie je ohraničené aktuálnou politickou situáciou ani etnickou príslušnosťou. V jeho kráľovstve je vítaný každý; každý je pozvaný žiť ako on – v milosrdenstve, pokore a sebaobetovaní. Boh nás sebe vlastným spôsobom dokáže prekvapiť svojou štedrosťou. A vrcholným vyjadrením tejto štedrosti je Ježiš – Spasiteľ, ktorý nesmierne presahuje všetko, čo by sme si mohli priať alebo zaslúžiť. On je viditeľným obrazom neviditeľného Boha, tajomstvom, ktoré o sebe v dnešnom evanjeliu hovorí: „Ja a Otec sme jedno“ (Jn 10, 30). Tento Ježiš nám pritom ponúka čosi vzácnejšie, než čo by nám dokázali dať svetskí vodcovia: nevyčerpateľnú lásku, uzdravenie ranených duší, život s Bohom vo večnosti.
„Pane Ježišu, verím, že ty si Boží Mesiáš. Nauč ma byť takým ako ty.“
Skutky apoštolov 11, 19 – 26; Žalm 87, 1 – 7; Ján 10, 22 – 30