Utorok, 20. apríla
Zástup sa pýtal Ježiša: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“ Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“ Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“ Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“
Zamyslenie
„Ja som chlieb života“ (Jn 6, 35).
Predchádzajúci rok bol náročný z viacerých dôvodov. Jednou z najťažších okolností bola pre katolíkov obmedzená možnosť prijímať Ježiša v Eucharistii. Keď vypukla pandémia, mnohé kostoly sa zatvorili a ľudia museli vydržať pomerne dlho bez verejného slávenia svätých omší. Niektorí z nás možno ešte stále nemôžu chodiť do kostola. No Ježiš je stále Chlebom života. Spoliehame sa na jeho prítomnosť v Eucharistii, ktorá nás živí a pomáha nám kráčať cestou svätosti. Ježiš totiž prisľúbil, že zasýti náš najhlbší hlad a smäd (pozri Jn 6, 35). Práve preto sme mohli pocítiť veľkú ujmu, keď sme sa museli zaobísť bez tejto sviatosti. Všimnime si však, čo pozitívne nám Boh daroval v tejto spoločnej skúške. V prvom rade je prirodzené, že veci, ktoré sú ľahko dostupné, začneme brať ako samozrejmosť. Mnohí sme si možno až teraz, keď sme istý čas nemohli prijímať Eucharistiu, uvedomili, aký úžasný dar v nej vlastne máme. Možno nám chýbala práve vtedy, keď sme sa počas pandémie snažili prispôsobiť novému „normálu“ života. A možno sme zatúžili prijímať Eucharistiu aj častejšie ako dovtedy. Po druhé, usilovali sme sa väčšmi prežívať Ježišovu prítomnosť iným spôsobom. Možno sme začali tráviť viac času čítaním Svätého písma či v osobnej modlitbe. Možno sa nám podarilo zájsť na adoráciu a hľadieť na Eucharistiu aspoň z chodbičky kostola. A možno sme pocítili Ježišovu blízkosť aj počas duchovného svätého prijímania. Napokon sme možno pocítili väčšiu spolupatričnosť s bratmi a sestrami v iných kútoch sveta. Väčšina z nás mala v minulosti neobmedzený prístup k Eucharistii, ale v mnohých iných krajinách musia katolíci čakať na jej prijatie celé týždne alebo mesiace. V období bez prijímania Eucharistie sme sa tak mohli väčšmi priblížiť veriacim v ďalekých krajinách, kde je nedostatok kňazov aj mimo pandémie. Ak prekonávaš akékoľvek ťažkosti, môžeš počítať s Ježišovým vzkriesením; on vie, ako premeniť zlé na dobré. Môžeš sa spoľahnúť na to, že Ježiš, Chlieb života, bude s tebou, v tvojom srdci. Hoci ty nemôžeš ísť za ním, on prichádza za tebou!
„Otče, ďakujem ti za tento vzácny dar – za Ježiša v Eucharistii!“
Skutky apoštolov 7, 51 — 8, 1a; Žalm 31, 3 – 4. 6 – 8. 17. 21; Ján 6, 30 – 35