Utorok, 18. augusta
Pán prehovoril ku mne takto: „Syn človeka, povedz týrskemu kniežaťu: Toto hovorí Pán, Boh: Pre pýchu tvojho srdca, pretože si hovoril: ‚Ja som Boh, sedím na božskom tróne, uprostred mora!‘; hoci si len človek, a nie boh, a v srdci sa pokladáš za Boha. Múdrejší si ako Daniel, nijaké tajomstvo nie je ukryté pred tebou. Svojou múdrosťou a rozumnosťou si si nadobudol bohatstvo, získal si zlato a striebro do svojich pokladníc; svojou veľkou múdrosťou a obchodom si zveľadil svoje bohatstvo a s bohatstvom spyšnelo tvoje srdce. Preto toto hovorí Pán, Boh: Pretože si sa v srdci pokladal za boha, ja privediem proti tebe cudzincov, najnásilnejší národ: vytasia svoje meče na krásu tvojej múdrosti a potupia tvoju nádheru. Zvrhnú ťa do jamy a zomrieš ako tí, čo sú zabití uprostred mora. Vari budeš vravieť: ‚Ja som Boh!‘ do očí svojich vrahov? Veď si človek len, a nie boh, v rukách tých, čo ťa zabijú! Zomrieš smrťou neobrezancov, rukami cudzincov, lebo som to ja povedal,“ hovorí Pán, Boh.
Zamyslenie
„Pre pýchu tvojho srdca si hovoril: ,Ja som Boh!‘“ (Ez 28, 2)
Na pobreží Fenície sa nachádzalo staroveké mesto Týrus. Jeho obyvatelia žili z obchodu, no namiesto toho, aby poctivo obchodovali so svojimi susedmi, vyvyšovali sa nad nich. Pre svoju chamtivosť dokonca vyplienili aj Izrael (pozri Joel 4, 5 – 6). Ezechiel prorokoval proti Týru práve pre jeho arogantný postoj. Týrčania už viac Boha nepotrebovali; zaslepilo ich bohatstvo a dosiahnutý úspech. Neodsúďme však Týrus prirýchlo. Priznajme si, že aj my často padáme do rovnakej pasce ako oni. Možno sme presvedčení, že si všetky dary a dobrodenia, ktoré máme, zaslúžime, pretože sme na nich tvrdo pracovali, no akosi zabúdame, že všetko, čo máme, je od Pána. Alebo začneme hľadieť zvrchu na niektorých ľudí, pretože nedosiahli to, čo my; začneme sa nad nich vyvyšovať podobne, ako sa Týrus povyšoval nad svojich susedov. V tomto všetkom – aj v mnohom ďalšom – sa dá neomylne rozpoznať starý známy hriech pýchy. Našťastie, máme pred sebou najlepší vzor, aký si len vieme predstaviť, niekoho, kto nikdy nie je pyšný: Ježiša. On, hoci bol sám Boh, „nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom“ (Flp 2, 6), ale „zriekol sa seba samého“, aby nám mohol s láskou slúžiť (2, 7). To isté môžeme urobiť aj my. Snažme sa milovať druhých a slúžiť im tak, ako to robí Ježiš – že za seba navzájom budeme klásť život. Že sa nebudeme sústreďovať na seba, ale na človeka, ktorý je pred nami. Zabúdanie na seba a sebadarovanie je prvým krokom k prehĺbeniu pokory. Ďalším krokom je pochopenie toho, že všetko, čím sme a čo máme, je darom nášho milostivého Pána. Aj keď sme usilovne pracovali, všetko sme dosiahli vďaka Božej dobrote a milosti. Na pýchu si musíme dávať veľký pozor. Bohu vďaka za Ježiša, ktorý nám ukazuje cestu k pokore!
„Pane Ježišu, daj, aby som bol čoraz väčšmi ako ty.“
(Žalm) Deuteronómium 32, 26 – 28. 30. 35 – 36; Matúš 19, 23 – 30