Utorok, 17. augusta

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Veru, hovorím vám: Bohatý ťažko vojde do nebeského kráľovstva. Ba hovorím vám: Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva.“ Keď to učeníci počuli, veľmi sa divili a hovorili: „Kto potom môže byť spasený?“ Ježiš sa na nich zahľadel a povedal im: „Ľuďom je to nemožné, ale Bohu je všetko možné.“ Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry alebo otca a matku alebo deti alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života. A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými.“

Matúš 19, 23 – 30Kniha sudcov 6, 11 – 24a; Žalm 85, 9. 11 – 14; Matúš 19, 23 – 30

Zamyslenie

„Mnohí prví budú poslednými a poslední prvými“ (Mt 19, 30).

Známa katolícka autorka Flannery O’Connorová v poviedke s názvom Zjavenie opisuje istú pokryteckú ženu, ktorá je presvedčená, že je v Božích očiach nadradená ľuďom z inej spoločenskej vrstvy. Potom sa však stane čosi, čo v nej vyvolá pochybnosti, či ju Boh naozaj vidí tak, ako sa vníma ona sama. Čo ak nemá o nič väčšiu hodnotu než tí, ktorými opovrhuje? Možnosť, že jej vlastný úsudok by mohol byť nesprávny, je pre túto ženu takmer nemysliteľná a veľmi znepokojujúca. Keď sa na to nahnevane pýta Boha, odrazu vo vízii vidí všetkých tých, ktorými pohŕda, ako idú pred ňou do neba. Je ohromená tým, čo vidí, a má problém prijať toto posolstvo. Zjavne nečakala, že prví a poslední si vymenia miesta! Z dnešného evanjelia je zrejmé, že Ježiš chce, aby jeho učeníci pochopili, že v jeho kráľovstve ľudia nebudú súdení podľa svetských kritérií. Čestné miesto v ňom nezaručí človeku ani spoločenská vrstva, ani bohatstvo, ani postavenie, moc či vplyv. Nie, Ježiš ustanovil pre spásu úplne nové kritériá, založené na láske, pokání a pokore. My kresťania veríme, že to tak naozaj je. Ale pretože sme hriešni ľudia žijúci v hriešnom svete, vždy je tu nebezpečenstvo, že skĺzneme k posudzovaniu ľudí podľa povrchných meradiel sveta. Možno dokonca uveríme, že sme o čosi lepší ako iní ľudia. Ako môžeme dosiahnuť, aby naše myslenie bolo v súlade s Ježišovým nazeraním na ľudí? Odpoveď spočíva v prosbe o milosť vidieť ľudí jeho očami. Očami viery vidíme viac ako len povrchné zdanie, ktoré nás niekedy môže pomýliť. S hlbokou láskou a úctou voči tomu, ako ich stvoril Boh, vnímame ľudí takých, akí v skutočnosti sú – a ako ich vidí Ježiš. A vtedy si uvedomíme, že sme všetci Božími deťmi. Či už prví alebo poslední, všetci sme bratia a sestry v Kristovi.

„Pane Ježišu, daj nám svoju víziu Božieho kráľovstva.“

Kniha sudcov 6, 11 – 24a; Žalm 85, 9. 11 – 14; Matúš 19, 23 – 30