Utorok, 15. septembra Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, slávnosť
Pri Ježišovom kríži stála jeho matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.
Zamyslenie
„Hľa, tvoja matka“ (Jn 19, 27).
Televízne stanice s obľubou prinášajú filmy a programy o ľuďoch, ktorí prekonali veľké problémy alebo tragédie, a predsa našli spôsob, ako sa s nimi vyrovnať a dosiahnuť čosi, čo sa javilo ako nepredstaviteľné. Takéto príbehy bývajú veľmi povzbudzujúce. Podobne nás môže osloviť aj dnešná slávnosť Sedembolestnej Panny Márie. Mária ako mladé dievča súhlasila, že sa stane matkou Božieho Syna. Od tej chvíle prijala poslanie, vytrvala v protivenstvách a trápeniach a napokon úspešne naplnila plán, ktorý s ňou mal Boh. Ťažko si dokážeme predstaviť, akú bolesť musela prežívať, najmä keď videla, ako jej jediný syn znáša mučenie a agóniu ukrižovania. Po jeho smrti a zmŕtvychvstaní by jej nikto nezazlieval, keby sa rozhodla vrátiť domov k svojim príbuzným, aby si odpočinula a hojila svoju doráňanú dušu. No ona namiesto toho zostala pri učeníkoch. Bola s nimi, keď na Turíce zostúpil na apoštolov Duch Svätý. Stala sa živou súčasťou novej Cirkvi, ktorú Duch Svätý založil. Máriinu úlohu po Ježišovom zmŕtvychvstaní vyjadrujú Pavlove slová z Prvého listu Korinťanom: „Všetky údy tela sú jedno telo, hoci je ich mnoho“ (12, 12). Každý z nás je neoddeliteľnou súčasťou Kristovho tela. Každý z nás má vlastné dary a talenty, ktoré utvára Cirkev. Podobne ako Mária, aj my zažívame obdobia utrpenia, pochybnosti a bolesti. Rozjímanie o Máriinej odpovedi na utrpenie nás môže povzbudiť zostať za každých okolností blízko pri Pánovi. Mária zakúsila veľa utrpenia, ale nikdy sa neprestala zaujímať o iných ľudí – o tých, ktorí jedného dňa vytvorili Cirkev. Keď dnes uvažujeme o Sedembolestnej Panne Márii, môžeme si ju uctiť aj pre jej vernosť Bohu napriek ťažkostiam, ktoré práve prežívala alebo ešte len mala prežiť. Môžeme sa rozhodnúť, že budeme nasledovať Pannu Máriu vo svojich vlastných trápeniach a budeme sa vytrvalo zaujímať o ľudí okolo seba.
„Panna Mária, Božia Matka, sprevádzaj ma v mojich trápeniach a pomôž mi viac sa ti podobať.“