Utorok, 15. decembra
Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel. Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“ Odpovedali: „Ten prvý.“ Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“
Zamyslenie
„No potom to oľutoval a išiel“ (Mt 21, 29).
Urazili sa podľa teba náboženskí vodcovia, keď počuli toto podobenstvo? Museli predsa uhádnuť, že Ježiš ich prirovnáva k druhému synovi, ktorý otcovi povedal, že mu do vinice pôjde pomôcť, no napokon nešiel. Ešte viac ich zrejme urazilo, že k prvému synovi, ktorý najprv odmietol, no napokon splnil otcovu vôľu, prirovnáva Ježiš mýtnikov a neviestky, ktorí oľutovali svoje hriechy a uverili. Áno, určite ich to urazilo. Ježiš sa týmto mužom snažil vysvetliť, že potrebujú zmeniť svoje srdce a zmýšľanie. Odporovali Božej vôli tým, že odmietali Jána Krstiteľa, a teraz odmietajú Ježiša, samotného Božieho Syna, ktorý ich prišiel zachrániť a spasiť. To, čo chcel Ježiš pre náboženských vodcov v Jeruzaleme, chce aj pre nás. Možno si povieš: „Ja nie som ako tamtí farizeji. Verím, že Boh existuje, a chodím do kostola.“ Chváľ za to Boha! No to je len začiatok kresťanského života. Ďalej je tu výzva, aby si Bohu dovolil obmäkčovať tvoje srdce a tak ho čoraz vernejšie nasledoval. Podobne ako prvý syn v dnešnom podobenstve, aj my všetci potrebujeme ustavičné obrátenie – neustálu premenu zmýšľania, ktorá nás bude privádzať späť do vinice, v ktorej budeme milovať Pána a slúžiť mu. Pracovať v Božej vinici totiž neznamená iba plniť nejaké úlohy či povinnosti; znamená to mať srdce služobníka a byť pripravený na čokoľvek, o čo nás Boh požiada. Človek ochotný meniť svoje zmýšľanie si teda denne musí klásť otázku, či neodporuje Bohu a jeho vôli, či sa usiluje nasledovať ho, kamkoľvek ho vedie. „Ako Boh koná vo mne svoje dielo? Ako a kedy mu hovorím áno, aj keď mu spočiatku odporujem?“ Poďakuj mu, že ti pomáha polepšiť sa a prijať jeho vôľu aj vtedy, keď je to ťažké. Aj naďalej hľadaj vo svojom živote oblasti, v ktorých odporuješ Božiemu pozvaniu. Ak stále nedôveruješ, že Boh má s tvojím životom plán, popros Ducha Svätého o milosť zmeny tvojho zmýšľania.
„Ďakujem ti, Pane, za to, že mi pomáhaš poslúchať ťa. Aj počas tohto Adventného obdobia mi naďalej premieňaj srdce.“
Sofoniáš 3, 1 – 2. 9 – 13; Žalm 34, 2 – 3. 6 – 7. 17 – 19. 23; Matúš 21, 28 – 32