Utorok, 13. októbra

Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie, * tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil. R. Nikdy neodním slovo pravdy z mojich úst, * veľmi dôverujem tvojim výrokom. R. Tvojho zákona sa chcem stále pridŕžať, * na večné veky. R. Tak budem kráčať bezpečnou cestou, * lebo dbám na tvoje príkazy. R. Budem sa tešiť z tvojich predpisov, * lebo som si ich obľúbil. R. Svoje ruky budem dvíhať k tvojim predpisom, ktoré som si obľúbil * a cvičiť sa budem v tvojich príkazoch. R.

Žalm 119, 41. 43 – 45. 47 – 48;

Zamyslenie

„Tak budem kráčať bezpečnou cestou, lebo dbám na tvoje príkazy“ (Ž 119, 45).

Tak moment! Nie sú náhodou „príkazy“ protikladom „slobody“? Neznamená snáď sloboda, že si človek môže robiť, čo chce, kedy chce a ako chce, práve navzdory všetkým príkazom, zákazom a obmedzeniam? Nie, neznamená. Predstav si, že ti nejaký cudzí človek vloží do rúk hudobný nástroj so slovami: „Zdá sa, že máš rád hudbu. Vezmi si tento nástroj. Choď a slobodne na ňom hraj a skladaj hudbu!“ Bez patričného návodu s ním zrejme veľa nenahráš. Ak ťa však niekto naučí základy hry na tomto hudobnom nástroji – prstoklad, vyludzovanie čistých tónov, čítanie nôt –, budeš môcť svoju slobodu využiť, najmä ak budeš aj poctivo cvičiť. Aby si na ňom dokázal šikovne hrať, ochotne obmedzíš svoju „slobodu robiť si, čo chceš“. Keď svätý Pavol hovorí: „Túto slobodu nám vydobyl Kristus,“ mieni tým slobodu robiť dobré a krásne veci; slobodu robiť to, čo potešuje Pána (pozri Gal 5, 1). Boh nás nevyslobodil preto, aby sme ignorovali jeho prikázania; práve naopak, vie, že ich dodržiavaním dosiahneme svoj plný potenciál. Vďaka nim sa ocitneme na bezpečnej ceste. Na akej bezpečnej ceste? Na ceste lásky. K láske k Bohu a k blížnemu. Ježiš nás vyslobodil z hriechu, a tak sa môžeme slobodne rozhodnúť, že chceme byť ako on. Slobodne sa môžeme rozhodnúť, že pred svojimi potrebami uprednostníme potreby druhého. Slobodne sa môžeme rozhodnúť, že sa obetujeme za niekoho iného. Čím viac budeme takto konať, tým viac sa budeme podobať Ježišovi. Pre každého z nás to však konkrétne znamená niečo odlišné. Kontemplatívny mních bude rásť v láske inak než mladý otec rodiny. Riaditeľka firmy bude svoj život s Kristom prežívať inak než starenka v dome opatrovateľskej služby. Každý z nás však dostane rovnaký prídel skutočnej slobody, ak prijme milosť kráčať bezpečnou cestou lásky. Uvedom si, že láska sa nezačína a nekončí v jedinom okamihu či jediným gestom. Láska sa uskutočňuje v čase tým, že ju praktizujeme. Aj muzikant hrá čoraz lepšie len vďaka tomu, že na hudobnom nástroji neustále cvičí.

„Otče, ďakujem ti, že si ma vyslobodil, aby som mohol žiť tebe na radosť!“

List Galaťanom 5, 1 – 6; Žalm 119, 41. 43 – 45. 47 – 48; Lukáš 11, 37 – 41