Utorok, 13. apríla
Ježiš povedal Nikodémovi: „Musíte sa znova narodiť. Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ Nikodém sa ho opýtal: „Ako sa to môže stať?“ Ježiš mu odvetil: „Ty si učiteľ Izraela a toto nevieš? Veru, veru, hovorím ti: Hovoríme o tom, čo poznáme, a svedčíme o tom, čo sme videli, a neprijímate naše svedectvo. Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem rozprávať o nebeských? Nik nevystúpil do neba, iba ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.“
Zamyslenie
„Vietor veje, kam chce; počuješ jeho šum“ (Jn 3, 8).
Báseň Vietor, ktorej autorom je Robert Louis Stevenson, opisuje skúsenosť človeka s vetrom: Videl som všeličo, čo si vytvoril, no ty sám si sa mi niekam skryl. Cítil som tvoj dotyk, počul som tvoj hlas, len som ťa nevidel ani raz. Keď Ježiš opisuje Nikodémovi „neviditeľné“ pôsobenie Ducha Svätého, používa podobné obrazy. Ducha Svätého nemôžeme vidieť podobne ako vietor, ale môžeme vnímať jeho volanie a cítiť jeho „dotyk“. Každý z nás to už zažil; v istej chvíli sme sa cítili pobádaní urobiť – alebo naopak neurobiť – niečo, o čom sme predtým neuvažovali. Napríklad si si spomenul, že si chcel zavolať niekomu, s kým si už dávno nehovoril. Alebo si chcel povedať niečo negatívne, no v tej chvíli si si uvedomil, že lepšie bude držať jazyk za zubami. Tak pôsobí Duch Svätý! Ak poslúchaš takéto vnuknutia Ducha Svätého, „zviditeľňuješ“ ho ľuďom okolo seba. Podobne ako Nikodém, aj dnes mnohí ľudia hľadajú hmatateľný dôkaz o tom, že Boh existuje. K Ježišovi ich však často neprivedú nejaké konkrétne a presvedčivé slová, ale práve Duch, ktorý v nich prebýva. Práve preto je dôležité načúvať Duchu Svätému. Keď sa budeš snažiť riadiť jeho vnuknutiami, ľudia uvidia, že Boh naozaj existuje a pôsobí aj skrze tvoje svedectvo. Čím viac sa usiluješ poslúchať vedenie Ducha Svätého, tým lepšie ti to ide. A tak namiesto toho, aby si sa bezdomovcovi otočil chrbtom, ponúkneš mu jedlo alebo milé slovo. Keď ti niekto začne rozprávať o svojich problémoch, namiesto rozčúlenia ho trpezlivo vypočuješ a sľúbiš mu, že sa zaňho budeš modliť. Ak ťa niekto bude nespravodlivo kritizovať, zareaguješ s láskou a nie s hnevom. Hoci Ducha Svätého nemôžeme vidieť telesnými očami, jeho vanutie možno zachytiť. Aj prostredníctvom teba budú môcť ľudia pocítiť, ako ich neviditeľne – no mocne – vťahuje do svojho náručia.
„Pane, otvor mi uši, aby som počul volanie tvojho Ducha. Daj mi odvahu nasledovať ho všade, kam ma povedie.“
Skutky apoštolov 4, 32 – 37; Žalm 93, 1 – 2. 5; Ján 3, 7b – 15