Utorok, 12. apríla
Počúvajte ma, ostrovy, dávajte pozor, národy v diaľavách; Pán ma z matkinho lona povolal, už v živote mojej matky myslel na moje meno, ústa mi urobil sťa ostrý meč, ukryl ma v tôni svojej ruky. Utvoril ma ako zaostrený šíp, do svojho tulca ma uložil. A povedal mi: „Ty si môj služobník, Izrael, na tebe ukážem svoju slávu.“ Ja som povedal: „Nadarmo som sa namáhal, márne a zbytočne som mrhal svoju silu. Ale moje právo je isté u Pána a moja odmena u môjho Boha.“ A teraz hovorí Pán, ten, čo si ma utváral za služobníka už v matkinom lone, aby som priviedol k nemu Jakuba a Izraela okolo neho zhromaždil; tak som bol poctený v očiach Pána a môj Boh sa mi stal silou. Povedal: „To je málo, že si môj služobník, aby si obnovil Jakubove kmene a naspäť priviedol zvyšok Izraela. Urobím ťa svetlom národov, aby moja spása siahala až do končín zeme.“
Zamyslenie
„Urobím ťa svetlom národov“ (Iz 49, 6).
Starozákonné čítania na Svätý týždeň sú vybrané zo štyroch „piesní o Pánovom služobníkovi“ z Knihy proroka Izaiáša. Dnešný úryvok opisuje, ako Pánov služobník pritiahne ľudí zo všetkých národov k Bohu Izraela. My máme tú milosť, že spätne môžeme vidieť, ako Ježiš naplnil túto úlohu a svojich učeníkov poveril úlohou pokračovať v tomto poslaní. Zdá sa, že Ježiš neváhal prekračovať hranice, aby oslovil ľudí z rôznych prostredí. Rozprával sa so Samaritánkou (pozri Jn 4), uzdravil sluhu rímskeho stotníka (pozri Mt 8, 5 – 13) aj dcéru Sýrofeničanky (pozri Mk 7, 24 – 30). Tieto stretnutia zjavujú Božiu moc a lásku, no okrem toho odhaľujú aj Ježišovu túžbu prekročiť kultúrne a etnické hranice. Ani to mu však nestačilo. Po svojom zmŕtvychvstaní poveril učeníkov, aby pokračovali v pôsobení mimo vlastného národa. Poslal ich „učiť všetky národy“ (Mt 28, 19). A pred nanebovstúpením, im povedal, aby sa stali jeho svedkami „v Jeruzaleme i v celej Judei i v Samárii a až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8). A apoštoli to aj urobili. Putovali po celom svete a prinášali národom Ježišovo svetlo. Tesne pred svojím umučením Ježiš prisľúbil: „Až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe“ (Jn 12, 32). V nasledujúcich dňoch budeme počuť, ako sa tieto slová naplnili. Keď budeme sláviť tajomstvo Ježišovej smrti a zmŕtvychvstania, pripojíme sa k miliónom ľudí na celom svete, vyvyšujúcim Ježiša. A tak zaujmeme svoje miesto ako súčasť národov, ktoré Ježiš prisľúbil pritiahnuť k sebe. Keď budeš na liturgických sláveniach Veľkonočného trojdnia, obzri sa okolo seba a všimni si, ako sa jeho slová napĺňajú v tvárach tvojich bratov a sestier z farnosti. Mysli na Cirkev aj v iných krajinách a raduj sa z toho, že Boh spája toľko rôznych národov do jednej rodiny. Raduj sa, že apoštoli ohlásili evanjelium aj národom, ktoré sa veľmi líšili od ich vlastného. A raduj sa, že si súčasťou tohto diela! Nadviaž tento týždeň nové priateľstvo a nechaj v ňom zažiariť Pánovo svetlo.
„Pane, pomôž mi priblížiť sa k ľuďom, aby ťa mohli spoznať.“
Izaiáš 49, 1 – 6; Žalm 71, 1 – 6. 15. 17; Ján 13, 21 – 33. 36 – 38