Utorok, 1. decembra
V ten deň: Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyženie výhonok. A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bázne pred Pánom. A bude mať záľubu v bázni pred Pánom. Nebude súdiť podľa zdania očí, ani nebude karhať podľa počutia, ale podľa spravodlivosti bude súdiť chudobných a podľa práva bude rozhodovať v prospech ponížených zeme. Zem udrie prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí bezbožníka. Spravodlivosť bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho bokov. Vlk bude bývať s baránkom, leopard si ľahne vedľa kozliatka. Teliatko i lev budú žrať spolu a chlapček ich bude zaháňať. Krava a medvedica sa budú spolu pásť, ich mláďatá budú vedno odpočívať. Lev sťa vôl sa bude kŕmiť slamou, dojča sa bude hrať nad dierou hada, do skrýše vretenice siahne rukou batoľa. Nik nebude škodiť ani pustošiť na celom mojom svätom vrchu; lebo poznaním Pána bude naplnená zem, ako vody napĺňajú moria. V ten deň koreň Jesseho sa vztýči ako znamenie národom; pohania ho budú vyhľadávať a slávny bude jeho príbytok.
Zamyslenie
„Z kmeňa Jesseho vzíde ratolesť a z jeho koreňov vyženie výhonok“ (Iz 11, 1).
Vhodne načasovaný dážď dokáže z každej púšte vyčariť zázrak. Semená ukryté v suchej zemi čakajú celé mesiace a roky. Keď nastanú správne podmienky, vyklíčia a púšť sa rozžiari farbami a životom. Izrael v Izaiášovej dobe čakal na Mesiáša podobne, ako púšť čaká na zúrodňujúci dážď. Národ po mnohé roky znášal vyhnanstvo a útlak, ktoré striedali len drobné záblesky nádeje. Kedysi mocná dynastia kráľa Dávida napohľad zanikla a ľudia boli v pokušení pridať sa k okolitým pohanským národom. Boh však do tejto ich „púšte“ vyriekol svoje slovo a prisľúbil im „ratolesť… výhonok z kmeňa Jesseho“, ktorý založí kráľovstvo spravodlivosti (pozri Iz 11, 1). A potom sa to po niekoľkých stáročiach naozaj stalo! Z Dávidovho rodu sa narodil Ježiš a ohlásil novú éru kráľovstva so závratnými prejavmi moci a milosti. Má to však jeden háčik. Ježišovo účinkovanie totiž prináša iný druh „rozkvetu“, než mnohí očakávali. Ježiš prišiel oslobodiť ľudí od hriechu, nie od rímskeho imperializmu. Svoje vznešené víťazstvo získal na kríži, nie na čele oslobodeneckej armády. Pre tých však, ktorí v neho uverili, púšť zakvitla živými farbami milosti, milosrdenstva a radosti. Na púšti človek stráca orientáciu a má viac otázok než odpovedí. Každý z nás tento rok s niečím zápasil – so zármutkom, finančnými problémami, pandémiou alebo aspoň s požiadavkami každodenného života. Unavený a zranený si sa Boha možno niekedy pýtal, či sa ti neobracia chrbtom. Boh však chce, aby si vedel, že nech si kdekoľvek, on je vždy s tebou. Nezabúda na teba. Kráča púšťou po tvojom boku. Vždy ťa bude milovať a zostane ti verný. Kým čakáš na vyslyšanie svojich modlitieb, zamysli sa nad tým, ako rôzne už Božia milosť okolo teba prekvitá. Strohá krása púšte ťa možno prinúti modliť sa a ešte väčšmi sa otvoriť „zúrodňujúcemu dažďu“ Božej milosti. Veď práve vtedy, keď si zbavený svojich potešení, ukazuje sa tvoja hlboko zakorenená viera.
„Pane, pomôž mi vnímať tvoju milosť v púšti môjho života.“
Izaiáš 11, 1 – 10; Žalm 72, 1 – 2. 7 – 8. 12 – 13. 17; Lukáš 10, 21 – 24