Utorok, 1. apríla
Anjel ma obrátil k bráne chrámu a hľa, spod prahu chrámu vyvierala voda smerom na východ – na východ bolo totiž obrátené chrámové priečelie – a tiekla z pravej strany chrámu, južne od oltára. Potom ma vyviedol severnou bránou von a obrátil ma smerom k vonkajšej bráne, obrátenej na východ, a hľa, voda vytekala z pravej strany. Vtom vyšiel smerom na východ muž s meradlom v ruke. Odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po členky. Zasa odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po kolená. Znova odmeral tisíc lakťov a previedol ma cez vodu – bola po pás. Odmeral ešte tisíc lakťov a bola to rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla, že bolo po nej treba plávať; bola to rieka, ktorú nemožno prebrodiť. A povedal mi: „Videl si, syn človeka.“ Potom ma zaviedol na breh rieky a obrátil. Keď som sa obrátil, videl som na oboch brehoch rieky veľké množstvo stromov. A povedal mi: „Táto voda prúdi do východnej krajiny, preteká cez Arabu, vleje sa do mora, do slaných vôd, a vody sa uzdravia. A všade, kam sa rieka dostane, bude žiť všetko, čo sa hýbe; bude veľmi mnoho rýb všade, kam sa dostane táto voda; ozdravie a žiť bude všetko, k čomu sa rieka dostane. Pri rieke, na oboch jej brehoch, budú rásť rozličné ovocné stromy. Lístie z nich neopadne a nikdy nebudú bez ovocia. Každý mesiac prinesú čerstvé plody, lebo jej voda vyteká zo svätyne. Ich ovocie bude pokrmom a ich lístie liekom.“
Zamyslenie
„A bola to rieka, cez ktorú som nemohol prejsť, lebo voda sa tak zdvihla, že bolo po nej treba plávať“ (Ez 47, 5).
Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.
Ste naším odberateľom? Prihláste sa.