Štvrtok, 7. októbra
Ježiš povedal učeníkom: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: ‚Priateľu, požičaj mi tri chleby, lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.‘ A on znútra odpovie: ‚Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.‘ Hovorím vám: Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada? Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“
Zamyslenie
„Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci“ (Lk 11, 5).
Bolo by ti príjemné, keby si o polnoci musel niekoho budiť s prosbou o pomoc? Zrejme by si to urobil, len keby išlo o veľmi blízkeho priateľa – niekoho, komu na tebe tak záleží, že tvoj problém berie ako vlastný problém. Vedel by si, že aj keď možno budeš musieť búchať na jeho dvere dlhšie, napokon otvorí. Na takéto úzke puto medzi dobrými priateľmi poukazuje aj Ježiš, keď hovorí o našom vzťahu s nebeským Otcom. Ako teda vyzerá priateľstvo medzi dvoma ľuďmi, ktorí sa navzájom uisťujú: „Keby niečo, zavolaj mi aj o polnoci“? Taký vzťah má niekoľko vlastností: Zraniteľnosť. Blízki priatelia v ťažkých alebo chúlostivých situáciách jeden druhému otvárajú srdce. Navzájom si darujú súcit, oporu, prítomnosť, prípadne aj odľahčujúci zmysel pre humor. Zvyčajná komunikácia. Je bežné, že dobrému priateľovi zavoláme (alebo, naopak, priateľ zavolá nám), keď sa niečo deje. Priatelia sa chcú deliť o dobré aj zlé. Dôvera. Priatelia „do dažďa“ poznajú vernosť a dobrotu toho druhého a vážia si ich, a preto si navzájom dôverujú. Vzájomná služba. Blízki priatelia sa navzájom zaujímajú o svoje potreby, pretože si prajú to najlepšie. Keď človek požiada priateľa o pomoc, pomôže mu bez toho, aby porovnával, kto toho pre druhého urobil viac. Typické vlastnosti najhlbších priateľstiev tu na zemi odrážajú silu a vytrvalosť lásky. Vidíme to aj v Ježišovom podobenstve, v ktorom sa ospalý muž delí o majetok svojej rodiny nie preto, že by bol rád, že ho ktosi o polnoci zobudil, ale preto, že jeho priateľ vytrvalo klope. Tvoj nebeský Otec nie je priateľ, ktorý by pri tvojom klopaní zostal sedieť so založenými rukami. On ti je skutočným priateľom. Je dokonca tvojím najdrahším a najbližším priateľom – a to aj vtedy, keď sa ti zdá, že „dlho neotvára dvere“. Ježiš nás povzbudzuje, aby sme sa nevzdávali, aby sme mu dôverovali a nikdy neprestávali prosiť Otca o to, čo potrebujeme. Pretože on nám nakoniec dá každý dobrý dar!
„Otče, daj mi milosť dôverovať ti viac ako všetkým ostatným priateľom.“