Štvrtok, 4. marca
Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘ Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘ Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘“
Zamyslenie
„Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár“ (Lk 16, 20).
Ako si zareagoval na dnešné evanjelium? Cítil si sa nepríjemne, zahanbene či previnilo? Ježiš nám chce dnešným podobenstvom otvoriť oči, aby sme si uvedomili reálnu existenciu chudobných – ľudí, ktorí sú priamo medzi nami, no my ich nevnímame, pretože sa príliš sústreďujeme na seba. Sú to ľudia, o ktorých sa, podobne ako o Lazára, Boh mimoriadnym spôsobom stará. Trpí, keď trpia oni, a vyzýva nás, aby sme odpovedali na ich nárek, na ich volanie. Čo teda máme robiť? V prvom rade sa modlime. Nielen za človeka, ktorý trpí, ale aj sami za seba. Prosme o milosť vnímať svet Božími očami, aby sme neprehliadali ľudí, ktorí najviac potrebujú pomoc. A nemusí ísť len o človeka v materiálnej núdzi. Môže to byť niekto, kto je na tom biedne po duchovnej stránke – niekto osamelý, nepovšimnutý, stratený. Prosme o väčšiu ochotu vychádzať týmto ľuďom v ústrety, aj keď nás to oberá o pohodlie a čas. Pýtajme sa Boha, ako máme zareagovať. Chudobným alebo bezdomovcom môžeme slúžiť rozličným spôsobom ako dobrovoľníci alebo sa s nimi môžeme podeliť o peniaze či o jedlo. Nezabúdajme však ani na Lazára pri našich dverách. Nepotrebuje niekto, koho poznáš, nadviazať s tebou osobnejší vzťah, cítiť sa niekým milovaný, cítiť, že niekomu na ňom záleží, že ho niekto prijíma takého, aký je? A napokon sa za ľudí, čo to potrebujú, môžeme prihovárať. No nemusíme zostať len pri modlitbe za človeka – môžeme mu ponúknuť, že sa pomodlíme aj s ním. Môžeme sa prihovárať za to, aby Boh zlepšil jeho rozpoloženie, aby ho uzdravil, aby mu dal zažiť hojnosť svojej lásky a svojho milosrdenstva. Boh chce, aby sme aj my mali srdce podľa jeho vzoru – štedré a ochotné pomôcť ľuďom v núdzi. V dnešnom podobenstve vidíme, aké je pre Boha dôležité, aby sme jeden druhému pomáhali. Buď teda dnes vnímavejší voči človekovi, ktorý bude potrebovať zakúsiť viac Božej lásky vo svojom živote – prostredníctvom tvojich modlitieb, tvojej blízkosti či tvojej materiálnej pomoci.
„Pane Ježišu, daj mi svoje srdce, nech sa k ,Lazárovi‘ pri mojich dverách zachovám tak, ako by si sa k nemu zachoval ty.“