Štvrtok, 30. septembra
Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘ Keď prídete do niektorého mesta a neprijali by vás, vyjdite do jeho ulíc a povedzte: ‚Striasame na vás aj prach, čo sa nám vo vašom meste prilepil na nohy. Ale vedzte, že sa priblížilo Božie kráľovstvo!‘ Hovorím vám, že Sodomčanom bude v onen deň ľahšie ako takému mestu.“
Zamyslenie
„Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: Pokoj tomuto domu!“ (Lk 10, 5).
Určite poznáš ten príjemný pocit, keď sa ocitneš v spoločnosti pokojného človeka. Ako vystresovaný človek rozširuje vo svojom okolí stres, tak aj človek s vnútorným pokojom rozsieva pokoj, pohodu a istotu. Tento princíp nachádzame aj v dnešnom prvom čítaní, kde Ježiš káže svojím učeníkom prinášať pokoj do každého domu, ktorý navštívia. Všimni si, že im Ježiš nekázal začínať obetovaním jedla, odpúšťaním či uzdravovaním; ich úlohou bolo na začiatku priniesť pokoj. Bol to najúčinnejší spôsob – a stále je –, ako obmäkčiť ľudské srdcia a pomôcť im otvoriť sa radostnej zvesti evanjelia. Ježiš s radosťou rozsieva svoj pokoj skrze svedectvo svojho ľudu – prostredníctvom ľudí, ako sme my. Vieme, že ak sa v modlitbe priblížime k Ježišovi, on nám ochotne dá svoj pokoj. Vieme, že nám prisľúbil pokoj, aký nám svet nemôže dať. No často zabúdame na to, že Ježiš nechce, aby sme si tento pokoj nechávali iba pre seba. Chce, aby sme sa oň delili s každým, koho stretneme, aby sa rozšíril. Aby sme sa oň podelili, nemusíme všetkým hovoriť, že sa cítime pokojní; stačí jednoducho zotrvávať v Ježišovej blízkosti a dovoliť, aby z nás vychádzal jeho pokoj. Tvoje úsilie zostať ukotvený v Kristovom pokoji kvôli ľuďom okolo teba nie je zbytočné. Len si spomeň, aký účinok mala napríklad Matka Terézia na tých, s ktorými sa stretla. A nemusíme chodiť ani tak ďaleko. Zamysli sa, či poznáš niekoho vo svojom okolí, kto vyžaruje Ježišovu prítomnosť a pokoj. Ľudia si všimnú, keď niekto zostane v náročnej situácii sústredený a pokojný. Platí to aj o tebe. Tvoj pokoj môže prúdiť k ľuďom, ktorých stretneš v obchode, v práci aj doma. Ty sám naozaj môžeš priniesť zmenu tam, kde si. Naďalej teda pros Ježiša, aby ti daroval svoj pokoj a aby ťa pretváral na pokojnejšieho človeka. Zároveň však nezabudni rozdávať tento pokoj ľuďom vo svojom okolí.
„Pane, urob ma nástrojom svojho pokoja pre každého, s kým sa dnes stretnem.“
Kniha Nehemiáš 8, 1 – 4a. 5 – 6. 7b – 12; Žalm 19, 8 – 11; Lukáš 10, 1 – 12