Štvrtok, 3. decembra sv. Františka Xaverského, kňaza
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Nie každý, kto mi hovorí: ‚Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach. A tak každý, kto počúva tieto moje slová a uskutočňuje ich, podobá sa múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica a oborili sa na ten dom, ale dom sa nezrútil, lebo mal základy na skale. A každý, kto tieto moje slová počúva, ale ich neuskutočňuje, podobá sa hlúpemu mužovi, ktorý si postavil dom na piesku. Spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“
Zamyslenie
„Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva“ (Mt 7, 21).
V dnešnom podobenstve nám Ježiš rozpráva o dvoch mužoch, ktorí majú niektoré veci spoločné. Obaja si stavajú dom. Obaja zažijú búrku. Obaja počúvajú Ježišove slová. Rozdiel medzi nimi je v tom, že jeden z nich Ježišove slová aj uskutočňuje, druhý však nie. Ak sa zachováš ako múdry muž z podobenstva, postavíš svoj život na „skale“, ktorou je Ježiš (pozri Mt 7, 24 – 25). To ti dodá stabilitu a vnútorný pokoj, s ktorým dokážeš prečkať búrky vo svojom živote. Pýtaš sa ako? Začni modlitbou. Bez komunikácie zanikne každé priateľstvo. Ak sa nemodlíš, čosi podobné sa stane aj s tvojím vzťahom k Ježišovi. Prostredníctvom modlitby sa totiž stretávaš s Pánom a rastieš vo svätosti. Modlitba ti veľmi pomáha, aj keď čítaš Písmo, pozorne počúvaš kázeň pri svätej omši alebo si štúdiom prehlbuješ chápanie viery. Týmito činnosťami sa kladú dobré základy viery. No len ony nestačia. Ježiš v dnešnom podobenstve povedal, že hlbokú a pevnú vieru si buduješ najmä vtedy, keď konáš podľa jeho slov. Keď sa staneš Ježišovými očami, všimneš si blúdiaceho človeka a pomôžeš mu, zdokonalíš sa v schopnosti vidieť v druhom Krista. Keď sa staneš jeho ušami a pozorne vypočuješ kolegu, ktorý sa ti zveruje so svojím problémom, uvedomíš si, že „Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené“ (pozri Ž 34, 19). Keď sa staneš jeho ústami a trpezlivo sa porozprávaš s osamelým susedom alebo keď sa staneš jeho rukami a navaríš jedlo chorému priateľovi, nielenže posilníš vzťah s ľuďmi okolo seba, ale prehĺbiš aj svoj vzťah s Bohom. V každom prípade sa budeš čoraz viac upevňovať v Kristovi. Ježiš nám v dnešnom evanjeliu tiež káže „chrániť sa falošných prorokov“, ktorí sú navonok samá zbožnosť, no ich skutky hovoria o niečom inom (porov. Mt 7, 15). Dá sa to aplikovať aj na nás. Ježiš nechce, aby sme svoju vieru obmedzovali iba na osobné prejavy zbožnosti, chce nás vyburcovať ku skutkom. Takto postavíme silné a bezpečné základy svojej viery.
„Pane Ježišu, usilujem sa robiť to, čo kážeš. Buď mojou skalou.“
Izaiáš 26, 1 – 6; Žalm 118, 1. 8 – 9. 19 – 21. 25 – 27; Matúš 7, 21. 24 – 27