Štvrtok, 29. apríla Svätej Kataríny Sienskej, panny a učiteľky Cirkvi, patrónky Európy, sviatok
V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť. Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“
Zamyslenie
„Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. A nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11, 28 – 30).
Pauza. Oddych. Odpočinok. Ako príjemne nám znejú tieto slová. Najmä uprostred ťažkých dní, keď máme pocit, že je toho na nás už priveľa a viac už neunesieme. Sám Ježiš nám pritom dnes ukazuje, že si nepraje, aby sme boli vo svojom vnútri zviazaní, ubití a obťažení neprimeranými bremenami. On nám chce priniesť odpočinok. Evanjelista Matúš používa pre „odpočinok“ grécky výraz anapausin, ktorý nám tiež evokuje prestávku či oddych v namáhavej lopote. Ježiš prichádza, aby nás urobil svojimi učeníkmi a pretvoril naše srdcia podľa svojho pokorného, tichého a láskavého srdca. Podobné slová, aké máme zachytené v dnešnom evanjeliu, vyriekol Boh aj prostredníctvom proroka Jeremiáša: „Postojte na cestách a zamyslite sa. Skúmajte staré chodníky, hľadajte dobrú cestu, kráčajte po nej a nájdete osvieženie pre svoje duše“ (Jer 6, 16). Pri uvažovaní nad týmto slovami prichádzame aj na čosi iné: to, či prežívame vo svojej duši odpočinok, nezáleží od vonkajších okolností. Skôr od toho, nakoľko sa chceme od Ježiša učiť kráčať po Božej ceste a učiť sa od neho tichosti a pokore srdca. Spomeň si na to dnes počas dňa, keď sa budeš cítiť vo svojej duši príliš ubitý a preťažený bremenom dňa či povinností. Áno, niekedy je toho veľa. No Ježiš je vždy pri tebe a chce do tvojho srdca vniesť pokoj. Len mu to musíš dovoliť. Dopraj si počas svojho nabitého dňa prestávku s Ježišom – čo i len minútovú. Prestaň pracovať a dovoľ Ježišovi dotknúť sa ťa... A potom pokračuj v práci – no už nie sám, ale spolu s ním. Možno budeš prekvapený, o koľko ľahšie sa ti potom bude pokračovať v práci v Ježišovej prítomnosti.
„Pane Ježišu, vstúp do môjho dňa. Uč ma kráčať po Božej ceste a kráčaj pritom po mojom boku. Len s tebou nájdem odpočinok pre svoju dušu.“
Prvý Jánov list 1, 5 — 2, 2; Žalm 103, 1 – 4. 8 – 9. 13 – 14. 17 – 18; Matúš 11, 25 – 30