Štvrtok, 27. augusta, sv. Moniky
Pavol, z Božej vôle povolaný za apoštola Krista Ježiša, a brat Sostenes Božej cirkvi v Korinte, posväteným v Kristovi Ježišovi, povolaným svätým aj všetkým, čo vzývajú meno nášho Pána Ježiša Krista na každom mieste u nich aj u nás: Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, i od Pána Ježiša Krista. Ustavične vzdávam vďaky svojmu Bohu za vás pre Božiu milosť, ktorú ste dostali v Kristovi Ježišovi. Veď v ňom ste boli obohatení vo všetkom, v každom slove a v každom poznaní, tak ako sa medzi vami upevnilo svedectvo o Kristovi, takže vám nechýba nijaký dar milosti, kým očakávate, že sa zjaví náš Pán Ježiš Kristus. On vás bude posilňovať až do konca, aby ste boli bez úhony v deň nášho Pána Ježiša Krista. Verný je Boh, ktorý vás povolal do spoločenstva svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána.
Zamyslenie
„On vás bude posilňovať až do konca… Verný je Boh, ktorý vás povolal“ (1 Kor 1, 8. 9)
Každý z nás určite vie, aké je to mať zlý deň – nech sa akokoľvek snažíme milovať Boha, starať sa o rodinu, krotiť sa v nesprávnych postojoch, aj tak sa zdá, že všetko je zlé. Hrešíme a zlyhávame. Vkrádajú sa do nás pochybnosti a nepokoj. Pýtame sa, či ešte niekedy niečo dokážeme zmeniť, najmä keď nám diabol stále šepká do ucha: „Teba už nič nezachráni!“ Aj spoločenstvo veriacich v Korinte mávalo zlé dni. Korint bolo pomerne nové, prosperujúce kozmopolitné mesto. Korintská cirkev zápasila s vnútorným rozdelením, s nemorálnymi praktikami svojich členov a hádkami ohľadne duchovných darov. Pavol však napriek tomu v sebe prechováva nádej. Aj svoj list začína ďakovaním Bohu „za Božiu milosť, ktorú dostali v Kristovi Ježišovi“ (1 Kor 1, 4). Ak aj ty prežívaš ťažké dni, rob to, čo Pavol, a ďakuj Bohu za to, že „ťa bude posilňovať až do konca“ (1 Kor 1, 8). Ďakuj Otcovi, ktorý ťa miluje tak, že poslal svojho Syna, aby ťa zachránil. Poďakuj mu za to, že ťa povolal ešte skôr, než si sa rozhodol, že ho budeš nasledovať, hoci sa ti možno teraz cesta, po ktorej za ním kráčaš, nezdá dokonalá. Ani v najhorší deň tvojho života sa postoj Boha voči tebe nezmení. A ak v tejto chvíli dokážeš povedať len: „Tu som, Pane,“ na začiatok to stačí. Keď sa snažíš žiť svoju vieru a zo všetkých síl sa usiluješ o svätosť, Boh ťa bude stále zahŕňať svojou milosťou – a to zvlášť v tých „zlých“ dňoch. Pamätaj, že aj tvoja túžba odpovedať na jeho volanie je milosťou! Milosť je tiež to, že sa pridŕžaš toho, čo vyznávaš, a žiješ svoju vieru. Milosťou je aj usvedčenie z nejakého previnenia, pretože ťa vedie k pokániu, vďaka ktorému môžeš začať opäť s čistým štítom. Keď budeš mať nabudúce zlý deň, zastav sa a ďakuj Bohu, ktorý je verný, ktorý ťa povoláva a ktorý ťa bude posilňovať až do konca.
„Ďakujem ti, Bože, za moje povolanie, za tvoju milosť a za prísľub, že ma budeš posilňovať až do konca.“