Štvrtok, 26. novembra

Ja, Ján, som videl z neba zostupovať iného anjela, ktorý má veľkú moc, a jeho sláva ožiarila zem. Zvolal mohutným hlasom: „Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri. Potom jeden silný anjel vzal kameň veľký ako žarnov, hodil ho do mora a zvolal: „Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a viac ho nebude. Už v tebe nebude počuť hlas citaristov, hudobníkov, flautistov ani poľnicu; už v tebe nebude majster v nijakom remesle, ani zvuk mlyna v tebe už viac počuť nebude; svetlo lampy ti už nezasvieti a neozve sa v tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvoji kupci boli veľmoži na zemi a tvoje čary zviedli všetky národy. Potom som počul akoby mohutný hlas veľkého zástupu v nebi: „Aleluja! Spása, sláva a moc nášmu Bohu, lebo sú správne a spravodlivé jeho súdy. Veď odsúdil veľkú neviestku, ktorá svojím smilstvom kazila zem, a z jej rúk vymáhal krv svojich služobníkov.“ A znova volali: „Aleluja! A dym z nej bude vystupovať na veky vekov!“ Potom mi povedal: „Napíš: Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“

Kniha zjavenia 18, 1 – 2. 21 – 23; 19, 1 – 3. 9a;

Zamyslenie

„Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“ (Zjv 19, 9).

Svadba je úžasná udalosť. No v istom zmysle je ešte krajšie zúčastniť sa obnovenia manželských sľubov po dvadsiatich piatich alebo päťdesiatich rokoch manželstva. Manželia počas tých rokov spoločne prešli mnohými vzostupmi a pádmi, a predsa sú pripravení znova si navzájom povedať áno – a to znamená ešte viac. Svojím spôsobom sme ako takíto manželia vždy, keď slávime svätú omšu. Ježiš je Ženích a my sme jeho Nevesta – Cirkev. Svoju vernosť nám sľúbil už na kríži a tento svoj sľub obnovuje pri každej svätej omši, keď nám ponúka svoje telo a krv. V tej chvíli máme príležitosť obnoviť aj svoju časť zmluvy. Keď ho prijímame, môžeme mu ponúknuť seba a vyjadriť svoju vernosť a lásku. Táto krásna a posvätná výmena je tiež predzvesťou neba. Cirkev nás učí, že v liturgii ide o „anticipovanie Baránkovej svadobnej hostiny v nebeskom Jeruzaleme“ (KKC 1329). A v dnešnom úryvku anjel hovorí: „Blahoslavení sú tí, čo sú pozvaní na Baránkovu svadobnú hostinu!“ (Zjv 19, 9). To my sme tí šťastní ľudia, ktorých Boh pozýva na hostinu! To tiež znamená, že aj keď je svätá omša veľkolepá už taká, aká je dnes, je iba predzvesťou prežívania veľkej svadobnej hostiny, ktorú budeme sláviť v nebi. To znamená, že jedného dňa budeme s celým Božím ľudom, ako aj so všetkými jeho anjelmi spievať: „Svätý, svätý, svätý!“ (Zjv 4, 8). Aký neuveriteľný dar dostávame tým, že nám Boh, ktorý stvoril svet, takýmto mocným spôsobom prejavuje svoju lásku! Nedovoľ preto, aby sa svätá omša pre teba stala rutinou! Nezabúdaj, čo sa v skutočnosti deje počas nej. Spomeň si radšej na manželov, ktorí sa aj po mnohých rokoch stále úprimne ľúbia. Podobne ako si oni obnovujú manželský sľub, obnov svoju zmluvu lásky s Bohom. Keď potom prijmeš Ježišovo telo a krv, dovoľ mu, aby ti ukázal, ako veľmi ťa miluje.

„Pane Ježišu, ďakujem ti, že ma pozývaš na svadobnú hostinu!“

Kniha zjavenia 18, 1 – 2. 21 – 23; 19, 1 – 3. 9a; Žalm 100, 2 – 5; Lukáš 21, 20 – 28