Štvrtok, 24. septembra
„Márnosť nad márnosť,“ hovorí Kazateľ, „márnosť nad márnosť a všetko je márnosť.“ Aký osoh má človek zo všetkej svojej lopoty, ktorou sa umára pod slnkom? Jedno pokolenie odchádza, druhé pokolenie prichádza, ale zem stojí naveky. Slnko vychádza a zasa zapadá, náhli sa na svoje miesto a stadiaľ znova vychodí. Vietor veje na juh a stáča sa na sever, obíde všadiaľ, krúži dookola a znova sa v svojom kolobehu vracia. Všetky rieky tečú do mora a more sa nepreplní, opäť sa vracajú na miesto, odkiaľ vyšli, vo svojom kolobehu. Všetky veci sú ťažké; človek ich nemôže vystihnúť slovami. Oko sa nenasýti hľadením, ucho sa nenaplní počúvaním. Čo bolo, je to isté, čo bude. Čo sa stalo, je to isté, čo nastane. Nič nové pod slnkom. Aj keby človek o niečom povedal: „Pozri, toto je nové,“ už to bolo v predošlých vekoch, ktoré boli pred nami. Na minulé sa už nespomína, ale ani na to, čo bude, nebudú spomínať tí, čo prídu neskôr.
Zamyslenie
„Všetko je márnosť“ (Kaz 1, 2).
Dnešné čítanie je vybrané zo vzácneho diela svetovej literatúry. Podobne ako Kniha múdrosti a Kniha prísloví, aj Kniha Kazateľ obsahuje múdre výroky, ktoré zozbieral neznámy autor. Avšak na rozdiel od iných kníh predkladá drsné vyhlásenie o márnosti ľudského úsilia: „Všetko je márnosť! (1, 2)“. Všetko, o čo sa snažíme, dáva na misku váh a vyhlasuje za bezcenné. Vlastne až na konci knihy nám Kazateľ, ako sa autor sám nazýva, dáva ponaučenie, ktoré si máme vziať: „V dňoch svojej mladosti pamätaj na svojho Stvoriteľa.“ Napomína a vystríha nás, aby sme nežili pre prchavé potešenie a nemuseli tak čeliť odsúdeniu za neposlušnosť (12, 1. 13 – 14). Pozrime sa bližšie, o čom je táto tajomná kniha. Tak budeme lepšie pripravení počúvať, čo nám Boh bude hovoriť v nasledujúcich dňoch ďalšími textami. Kniha Kazateľ obsahuje múdrosť zozbieranú počas mnohých rokov. Kazateľ upozorňuje mladých, aby príliš nepreceňovali pominuteľné hodnoty, ktoré sa zdajú byť v živote také dôležité. Kráľovstvá povstávajú a padajú (my by sme možno dodali: aj firmy a spoločnosti), a každý z nás raz zomrie. Nič z toho, čo získame, napokon nezostane naše. A predsa sa uprostred Kazateľových litánií o márnosti všetkých vecí nachádza jeden pevný bod, s ktorým môžeme počítať, niekto, kto nám dáva pravú múdrosť a stabilný základ: Boh. On je ten „jeden pastier“, zdroj pravdy, večná múdrosť, ktorá raz odmení každého z nás za všetko, čo sme urobili (12, 11. 14). Táto múdrosť zaručene platí aj dnes. Kniha Kazateľ nás varuje, aby sme sa nesnažili nahradiť Boha niečím iným. „Keď získam doktorát“, „keď ma povýšia“, „keď nájdem tú pravú“, potom budem šťastný a nájdem zmysel života. Žiadna z týchto vecí však nemôže nahradiť Boha, nech by bola akokoľvek uspokojivá a vznešená. „Všetko je márnosť!“ (1, 2). Počas nasledujúcich dní si otvorme srdce voči múdrym napomenutiam Knihy Kazateľ. Dovoľme odvekej Božej múdrosti, obsiahnutej v tejto knihe, aby nás prebudila. Pripomeňme si pritom modlitbu svätej Terézie Avilskej:
„Všetko sa pomíňa, Boh ostáva. Tomu, kto má Boha, nič nechýba. Boh sám stačí.“
Kniha Kazateľ 1, 2 – 11; Žalm 90, 3 – 6. 12 – 14. 17; Lukáš 9, 7 – 9