Štvrtok, 24. júna Narodenie svätého Jána Krstiteľa, slávnosť
Alžbete nadišiel čas pôrodu a porodila syna. Keď jej susedia a príbuzní počuli, že jej Pán prejavil svoje veľké milosrdenstvo, radovali sa s ňou. Na ôsmy deň prišli chlapca obrezať a chceli mu dať meno Zachariáš po jeho otcovi. Ale jeho matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ Povedali jej: „Veď v tvojom príbuzenstve sa nik takto nevolá.“ Dali znak otcovi, ako ho chce nazvať on. Vypýtal si tabuľku a napísal: „Ján sa bude volať.“ A všetci sa divili. Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha. Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach. A všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: „Čím len bude tento chlapec?“ A vskutku Pánova ruka bola s ním. Chlapec rástol a mocnel na duchu a žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael.
Zamyslenie
„Nie, bude sa volať Ján“ (Lk 1, 60).
Myslíš si, že Božia vôľa sa deje bez ohľadu na naše rozhodnutia? Ak áno, skús sa nad tým zamyslieť ešte raz. Spomeň si, že Alžbetini príbuzní predpokladali, že jej syn sa bude volať po otcovi Zachariáš. No Alžbeta vnímala, že Pán mal pre toto dieťa zvláštne poslanie, a tak chcela, aby sa volal Ján. Asi by bolo pre ňu jednoduchšie prispôsobiť sa rodine a nevšímať si toto vnuknutie. To však neurobila. Jej „nie“ voči príbuzným bolo zároveň „áno“ Bohu a vydláždilo cestu jeho vôli. Čosi podobné sa stalo aj v Jánovom živote. Opustil svoju rodinu a odišiel žiť do púšte, kde sa obliekal do ťavej srsti a jedol kobylky – možno nežil taký život, aký si vysníval. Možno pre neho nebolo ľahké napomínať Izraelitov, že majú robiť pokánie. Avšak Ján odmietal ísť za svojimi cieľmi; chcel konať Božiu vôľu, pretože vedel, že Boh mu zveril konkrétne poslanie a dá mu potrebnú milosť na jeho naplnenie. Práve to Jána viedlo k tomu, že Bohu neustále dával svoje „áno“. Toto môže motivovať aj nás. Každý je povolaný zohrať určitú úlohu pri budovaní Božieho kráľovstva. Vždy, keď podľa Jánovho príkladu zanechávaš vlastné predstavy, dávaš súhlas na niečo lepšie, čo pochádza od Boha. Vždy, keď poslúchneš vnuknutie Ducha Svätého, napĺňaš svoje poslanie. Drobnými skutkami odovzdanosti, zdanlivo bezvýznamnými „áno“ Bohu postupne uskutočňuješ Božiu vôľu vo svojom živote a pre ľudí okolo teba. Všetky tieto malé súhlasy ťa spoločne privedú k nejakému významnejšiemu – pretože začneš chápať a napĺňať svoje poslanie. Božia vôľa sa nedeje automaticky. Boh chce, aby sme s ním spolupracovali na jej uskutočňovaní. Práve preto potreboval Alžbetino „nie“ voči jej príbuzným. Preto Boh potreboval každé jedno „áno“ Jána Krstiteľa. A preto potrebuje, aby si sa aj ty zo všetkých síl snažil hovoriť mu „áno“ v malých aj veľkých rozhodnutiach, ktoré ťa čakajú každý deň.
„Pane, pomôž mi dnes neustále ti dávať svoje ,áno‘!“
Izaiáš 49, 1 – 6; Žalm 139, 1 – 3. 13 – 15; Skutky apoštolov 13, 22 – 26; Lukáš 1, 57 – 66. 80