Štvrtok, 24. decembra
Jánovho otca Zachariáša naplnil Duch Svätý a takto prorokoval: „Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud a vzbudil nám mocného Spasiteľa z rodu Dávida, svojho služobníka, ako odpradávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. Preukázal milosrdenstvo našim otcom a pamätá na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi, že nás vyslobodí z rúk nepriateľov, aby sme mu bez strachu slúžili vo svätosti a spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky dni nášho života. A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána, pripravíš mu cestu a poučíš jeho ľud o spáse, že mu náš Boh z hĺbky svojho milosrdenstva odpustí hriechy. Tak nás Vychádzajúci z výsosti navštívi a zažiari tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti, a naše kroky upriami na cestu pokoja.“
Zamyslenie
„Boh z hĺbky svojho milosrdenstva…“ (Lk 1, 78).
Držal si už niekedy v náručí novorodeniatko? Určite si pritom prežíval nejaké emócie. Veď bábätká sú také krehké, bezmocné a nevinné. Srdce sa nám vtedy akoby samo od seba zapaľuje láskou a nehou. Práve takúto silnú, z najhlbšieho vnútra vyvierajúcu emóciu opisuje grécke slovo, ktoré v Zachariášovom chválospeve Lukáš používa na opis „hĺbky milosrdenstva“ nášho Boha (Lk 1, 78). Grécke slovo splanchna doslova znamená „vnútornosti“, no v Písme v prenesenom význame predstavuje aj čosi, čo človek prežíva vo svojom najhlbšom vnútri, akoby v črevách, v žalúdku. Lukáš slovo s týmto koreňom používa aj vtedy, keď opisuje vnútorné pocity otca, ktorý vidí, ako sa mu domov vracia márnotratný syn: „Bolo mu ho ľúto“ (Lk 15, 20). Na Vianoce sa zvyčajne sústredíme na zázrak vtelenia a na Krista, ktorý medzi nás prišiel ako malé dieťa. Pri pohľade na Spasiteľa sveta spiaceho v Máriinom náručí cítime čosi podobné, ako keď držíme v náručí novorodeniatko. No pouvažujme dnes aj o Zachariášovom chválospeve, ktorý zjavuje veľkú túžbu Boha Otca po každom z nás. Z hĺbky svojho milosrdenstva nám vo veľkej milosti poslal na zem svojho Syna. Vedel, čo to bude pre Ježiša znamenať: narodenie v maštali, odpor náboženských vodcov a trýznivá a bolestivá smrť na kríži. Boh totiž vedel, že len Ježiš nás môže zachrániť. On jediný mohol „zažiariť tým, čo sedia vo tme a v tôni smrti“ (porov. Lk 1, 79). Keď v týchto dňoch uvidíš v jasliach Dieťa Ježiša, spomeň si ako veľmi ťa tvoj nebeský Otec miluje. Miluje ťa nekonečne hlbokou a bezhraničnou láskou; láskou, ktorá sa v snahe zachrániť ťa nezastavila pred ničím. Túto lásku slávime každý deň, no osobitne na Vianoce. Všetci sa dnes poďakujme nášmu nebeskému Otcovi za najúžasnejší dar, aký kedy svet dostal: za jeho Syna, Ježiša Krista, nášho Pána.
„Pane Ježišu, ďakujem ti za tvoje hlboké milosrdenstvo. Verím, že ty si svetlo sveta!“
Druhá kniha Samuelova 7, 1 – 5. 8b – 12. 14a. 16; Žalm 89, 2 – 5. 27. 29; Lukáš 1, 67 – 79