Štvrtok, 20. januára

Keď sa Dávid vracal po porážke Filištínca domov, zo všetkých izraelských miest vychádzali ženy s bubienkami, veselým spevom a hrkálkami; spievali a tancovali v ústrety kráľovi Saulovi. Ženy tancovali a volali: „Saul porazil svojich tisíc a Dávid svojich desaťtisíc.“ Saul sa veľmi nahneval, nepáčila sa mu ich reč, a povedal: „Dávidovi dali desaťtisíc a mne dali tisíc. Čo mu ešte chýba okrem kráľovstva?“ A od toho dňa Saul na Dávida žiarlil. Jonatanovi a všetkým svojim služobníkom Saul rozprával o tom, ako Dávida zabije. Ale Jonatan, Saulov syn, mal Dávida veľmi rád. Preto mu oznámil: „Môj otec Saul ťa chce zabiť. Ráno sa maj, prosím, na pozore; skry sa a neukazuj sa! Ja vyjdem so svojím otcom na pole a budem s ním stáť tam, kde sa budeš zdržiavať; budem s otcom hovoriť o tebe a čo sa dozviem, to ti oznámim.“ Jonatan hovoril svojmu otcovi Saulovi dobre o Dávidovi. Vravel mu: „Nech sa kráľ neprehreší proti svojmu služobníkovi Dávidovi, lebo on sa neprevinil proti tebe, ba jeho služby sú ti veľmi osožné. Vlastný život vystavil nebezpečenstvu, zabil Filištínca a Pán dal celému Izraelu veľké víťazstvo. Videl si to a radoval si sa. Prečo sa teda chceš prehrešiť proti nevinnej krvi, že chceš zavraždiť Dávida, ktorý je bez viny?“ Keď to Saul počul, pohnutý Jonatanovými slovami prisahal: „Ako žije Pán, nezomrie!“ Jonatan zavolal Dávida a všetko mu rozpovedal. Potom zaviedol Dávida k Saulovi a slúžil mu ako predtým.

Prvá kniha Samuelova 18, 6 – 9; 19, 1 – 7;

Zamyslenie

„Jonatan hovoril svojmu otcovi Saulovi dobre o Dávidovi“ (1 Sam 19, 4).

Objednajte si predplatné pre zobrazenie celého zamyslenia.

Ste naším odberateľom? Prihláste sa.