Štvrtok, 20. augusta, sv. Bernarda, opáta a učiteľa Cirkvi
Toto hovorí Pán: „Posvätím svoje veľké meno, zneuctené medzi národmi, ktoré ste uprostred nich hanobili. A národy spoznajú, že ja som Pán, keď na vás pred ich očami ukážem, že som svätý, – hovorí Pán, Boh. Vezmem vás spomedzi národov, zhromaždím vás zo všetkých krajín a zavediem vás do vlastnej krajiny. Potom na vás vylejem čistú vodu a budete očistení od všetkej špiny. Od všetkých vašich modiel vás očistím. Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha. Odstránim z vášho tela srdce kamenné a dám vám srdce z mäsa. Vložím do vás svojho ducha a spôsobím, že budete kráčať podľa mojich príkazov, že budete zachovávať a plniť moje výroky. Budete bývať v krajine, ktorú som dal vašim otcom, budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.“
Zamyslenie
„Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha“ (Ez 36, 26)
Prorok Ezechiel mal pred sebou náročnú úlohu. Izraeliti zišli z Božej cesty, svojou modloslužbou zneuctili Pánovo meno, navzájom proti sebe hrešili a dopúšťali sa mnohých neprávostí. Podľa toho, ako ďaleko sa vzdialili od Boha, museli o ňom buď pochybovať, alebo ignorovať jeho moc zachrániť ich a obrániť pred nepriateľmi. A predsa – Ezechiel aj uprostred tejto temnoty ohlasuje posolstvo nádeje. Boh zmení srdce a ducha svojho ľudu. Prvý krok pritom urobí on, nie oni. Božia svätosť zažiari a skrze ňu sa „posvätí jeho veľké meno“ (pozri Ez 36, 23). Mocou Ducha Svätého nám Boh dal pri krste nové srdce a nového ducha. Odvtedy nás stále túži obnovovať a pretvárať; a podobne ako za Ezechielových čias, aj teraz robí prvý krok k tejto zmene on. Ako? Najprv nám poodhalí, akí v skutočnosti sme – so všetkými našimi hriechmi, chybami a slabosťami. Potom nám ukáže, kde sme to pokazili, a zároveň nám obmäkčí srdce. Pomôže nám pochopiť, ako veľmi sa potrebujeme spoliehať na jeho milosť a milosrdenstvo. Áno, môže to byť bolestivý proces. Nejde totiž o žiadnu povrchovú úpravu; ide skôr o transplantáciu srdca. Ako pri každom zložitom chirurgickom zákroku, aj tu sa reže hlboko – až tak, že nás to podnecuje postaviť sa svojmu hriechu zoči-voči. Vďaka tomu je však tento zákrok taký účinný, najmä ak spolupracujeme s Božou milosťou, robíme pokánie a meníme sa. Niekedy máme chuť reagovať na tento „chirurgický zákrok“ Boha sklamaním a zúfalstvom. No jeho konanie by nám malo skôr dodať veľkú nádej a povzbudiť nás. Boh nás tak veľmi miluje, že neustále hľadá spôsob, ako zmeniť naše srdce tak, aby nás mohol spraviť takými, akými nás chcel mať od počiatku.
„Pane, vlož do mňa nové srdce a nového ducha. Odstráň mi zo srdca všetku tvrdosť, ktorá ti bráni konať v mojom živote.“