Štvrtok, 2. septembra
Bratia, odo dňa, keď sme o vás počuli, neprestávame sa za vás modliť a prosiť, aby ste boli naplnení poznaním jeho vôle vo všetkej múdrosti a duchovnej chápavosti, aby ste žili, ako sa patrí vzhľadom na Pána, a páčili sa mu vo všetkom, tým, že budete prinášať ovocie všetkých dobrých skutkov a rásť v poznaní Boha, a aby ste mocou jeho slávy upevnení všetkou silou boli veľmi trpezliví a vytrvalí a s radosťou vzdávali vďaky Otcovi, ktorý vás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov.
Zamyslenie
„Odo dňa, keď sme to počuli, neprestávame sa za vás modliť“ (Kol 1, 9).
Pavol zrejme nikdy nebol s veriacimi v Kolosách. Cirkev v tomto meste pravdepodobne založil jeho spolupracovník Epafras, ktorý potom Pavlovi referoval o všetkom, čo Boh pre nich urobil. Pavlovi aj napriek vzdialenosti ležali na srdci a neúnavne sa za nich modlil. Pri modlitbe za Kolosanov sa Pavlovi vynorili v mysli dve témy. V prvom rade ho naplnila vďačnosť za všetko, čo Boh v tejto cirkvi vykonal. No potom sa tiež modlil, aby sa ešte väčšmi otvorili Božiemu pôsobeniu vo svojom živote. Tieto motívy vďaky a príhovoru sú také prepletené, že je ťažké určiť, či vďaku a prejavy chvály prerušovala modlitba príhovoru alebo to bolo naopak. Podobným „modlitebníkom“, ktorý prepájal modlitbu chvály a príhovoru, bola mystička Juliana z Norwichu. Narodila sa v Anglicku okolo roku 1342 a od svätého Pavla ju delilo mnoho kilometrov aj storočí. No ak sa započúvaš do jej rozprávania, ako sa za ľudí modlila, všimneš si istú podobnosť: Hľadím na Boha, hľadím na vás a opäť ďalej hľadím na Boha. Čo keby sme sa dnes skúsili za niekoho pomodliť podľa tejto jednoduchej schémy? Hľadím na Boha. Na začiatku zameraj svoju pozornosť na Pána. Môžeš využiť svoju predstavivosť a predstaviť si ho na nebeskom tróne – osláveného, žiarivého, plného lásky k svojmu ľudu. Možno pocítiš, ako ti srdce prekypuje chválou a vďačnosťou. Hľadím na vás. V tomto postoji chvály sa pokús predstaviť si človeka, za ktorého sa chceš modliť. Namiesto okamžitej modlitby sa skús na chvíľu zastaviť. Usiluj sa rozoznať slová alebo modlitbu, ktorá akoby v tebe „vyvierala“. Môže pochádzať od Ducha Svätého, ktorý ti dáva Boží pohľad na tohto človeka alebo situáciu, za ktorú sa modlíš. Ale neboj sa, tvoja modlitba je príhovorom, aj keď nič necítiš. Stojíš predsa pred Bohom v jeho či jej mene. Môžeš pritom prosiť o Božie požehnanie pre tohto človeka a spomenúť aj jeho konkrétne potreby. Ďalej hľadím na Boha. Krátko poďakuj Pánovi za to, čo už urobil v živote toho človeka – a tiež za to, čo v ňom ešte urobí. A pamätaj, že Boh tvoje modlitby počuje.
„Pane, ďakujem ti, že počúvaš moje modlitby.“