Štvrtok, 19. augusta
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť. Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili. Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil. Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami. Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel. Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘ Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
Zamyslenie
„Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“ (Mt 22, 14).
„Nedotýkaj sa sporáka; popáliš sa!“ „Neprechádzaj cez cestu, kým sa nepozrieš na obe strany.“ Ako nás kedysi upozorňovali na nebezpečenstvo rodičia, podobne nás v dnešnom evanjeliu vystríha Ježiš. Varuje nás pred smutnými následkami, ktoré ľudí čakajú, ak prídu k nebeskej bráne bez tajomného „svadobného odevu“ (Mt 22, 11). Čo je týmto svadobným odevom? Kniha zjavenia nám o ňom čosi napovedá. Opisuje totiž obyvateľov neba ako tých, ktorí majú rúcha, ktoré si „zbielili v Baránkovej krvi“ (Zjv 7, 14). Hovorí, že tí, ktorí boli pokrstení, čiže ponorení do Krista – to množstvo ľudí, ktorí sa ponorili do evanjeliového posolstva o Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní –, dostanú výsadu zúčastniť sa spolu s Pánom na jeho večnej veľkolepej hostine. Jedna vec je dostať tento svadobný odev pri krste, ale druhá vec je zachovať si ho po celý život čistý a nepoškvrnený. Boh chce, aby sme si svoj svadobný odev – sväté vlastnosti Krista – obliekali každý deň a aby sme dovolili, aby naše myšlienky a skutky pretvárala milosť, ktorú tento odev symbolizuje. Často sme v pokušení nechať sa pohltiť požiadavkami života v tomto svete – ako ľudia v dnešnom podobenstve – natoľko, že stratíme zo zreteľa veľkolepú hostinu, ktorá nás čaká v nebi. Preto nám Ježiš dáva okúsiť túto hostinu vždy, keď slávime svätú omšu. Zhromaždení ako kráľovskí svadobní hostia sa sýtime slovami Svätého písma a prijímame Ježišovo telo a krv. Toto nádherné zhromaždenie spolu s milosťami svätej spovede nám dáva všetko, čo potrebujeme, aby sme si zachovali svoj svadobný odev čistý a nepoškvrnený, pokým čakáme na pozvanie na svadobnú hostinu. Ježiš nám hovorí: „Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených“ (Mt 22, 14). Boh ťa dnes povoláva. Prijmi jeho pozvanie! Maj na zreteli jeho varovanie! Všetkých, ktorí si zachovajú svoj svadobný odev čistý, čaká nádherný život.
„Pane Ježišu, ďakujem ti, že si ma zaodel svojou milosťou. Pomáhaj mi, aby som ti dnes robil radosť.“
Kniha sudcov 11, 29 – 39a; Žalm 40, 5. 7 – 10; Matúš 22, 1 – 14