Štvrtok, 16. septembra
Ktorýsi farizej pozval Ježiša, aby s ním jedol. On vošiel do farizejovho domu a sadol si k stolu. V meste bola istá žena, hriešnica. Keď sa dozvedela, že je hosťom vo farizejovom dome, priniesla alabastrovú nádobu s voňavým olejom, s plačom pristúpila zozadu k jeho nohám, začala mu slzami máčať nohy a utierala mu ich svojimi vlasmi, bozkávala mu ich a natierala voňavým olejom. Keď to videl farizej, ktorý ho pozval, povedal si v duchu: „Keby tento bol prorokom, vedel by, kto a aká je to žena, čo sa ho dotýka, že je to hriešnica.“ Ježiš mu vravel: „Šimon, mám ti niečo povedať.“ On odvetil: „Povedz, Učiteľ!“ „Istý veriteľ mal dvoch dlžníkov. Jeden dlhoval päťsto denárov, druhý päťdesiat. Keďže nemali skadiaľ dlžobu splatiť, odpustil ju obidvom. Ktorý z nich ho bude mať radšej?“ Šimon odpovedal: „Myslím, že ten, ktorému viac odpustil.“ On mu povedal: „Správne usudzuješ.“ Potom sa obrátil k žene a Šimonovi povedal: „Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nedal si mi vodu na nohy. Ale ona slzami zmáčala moje nohy a svojimi vlasmi ich poutierala. Nepobozkal si ma. Ale ona odvtedy, ako som vošiel, neprestala mi nohy bozkávať. Hlavu si mi olejom nepomazal. Ona mi voňavým olejom nohy natrela. Preto ti hovorím: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo veľmi miluje. Komu sa menej odpúšťa, menej miluje.“ A jej povedal: „Tvoje hriechy sú odpustené.“ Vtedy tí, čo s ním stolovali, začali si hovoriť: „Ktože je to, že aj hriechy odpúšťa?“ On však povedal žene: „Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“
Zamyslenie
„Vidíš túto ženu?“ (Lk 7, 44).
O farizejovi Šimonovi by sa dalo povedať všeličo, no jedno mu treba uznať: chcel spoznať Ježiša. Napriek tomu, akú povesť mal Ježiš u mnohých náboženských vodcov Izraela, Šimon nemal strach pozvať ho do svojho domu. Prinajmenšom v tomto ohľade je Šimon presne ako my: aj my pozývame Ježiša do svojho života, aby sme sa od neho učili. No dnešné evanjelium nám ukazuje, že Ježiš nie je jediný, kto nás učí, ako ho nasledovať. Keď sa Šimona pýta: „Vidíš túto ženu?“, pozýva ho pozerať sa na „hriešnu“ ženu z iného uhla (pozri Lk 7, 44). Ježiš ho vyzýva, aby ju vnímal nie ako hriešnicu, ale ako milovanú osobu, ktorej bolo odpustené – ako človeka, ktorému viera priniesla uzdravenie a spásu. V tej chvíli sa farizej Šimon, učiteľ Mojžišovho zákona, mohol učiť od ženy s pochybnou povesťou. Pomazaním Ježišových nôh dala Šimonovi – a aj nám – príklad, ako uctievať Boha s pokorou a vďačnosťou. Naučila nás, že spásu a uzdravenie môžu dosiahnuť aj najväčší hriešnici alebo ľudia, ktorými „spravodliví“ opovrhujú. Naučila nás, že moc Ježišovho odpustenia je silnejšia než hanba hriechu. A napokon nás naučila, že poznanie Ježišovho milosrdenstva nás dokáže premeniť. Nevieme, či si Šimon vzal všetky tieto ponaučenia k srdcu. No môžeme si byť istí, že v tej chvíli, keď sa na ženu pozrel Ježišovými očami, dostal príležitosť niečo sa od nej naučiť. Bola to milosťou naplnená príležitosť nasledovať jej príklad nábožnosti, pokory a lásky. Každého z nás Ježiš vyučuje prekvapivými spôsobmi. Vlastne každý deň nám ponúka množstvo príležitostí učiť sa od neho prostredníctvom našich vzťahov a životných okolností. Všímaj si chvíle, keď sa ťa pýta: „Vidíš túto ženu? Toto dieťa? Túto príležitosť?“ Nezabúdaj, že Ježiš sa ti môže prihovárať prostredníctvom iných ľudí. Dokonca aj takých, pri ktorých by si to nečakal
„Pane Ježišu, pomôž mi, aby som bol ochotný učiť sa od teba, aj keď ma oslovíš nečakaným spôsobom.“
Prvý list Timotejovi 4, 12 – 16; Žalm 111, 7 – 10; Lukáš 7, 36 – 50