Štvrtok, 13. augusta
Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz. Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť. Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu. No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘ Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘ On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí. Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu. Tak aj môj nebeský otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“ Keď Ježiš skončil tieto reči, odišiel z Galiley a prešiel do judejského kraja za Jordán.
Zamyslenie
„Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu“ (Mt 18, 27)
Ježiš v tomto podobenstve vlastne vysvetľuje podstatu celého evanjelia. Nesmierne štedrý kráľ odpúšťa sluhovi, ktorý by mu nikdy nedokázal splatiť svoj dlh. Aj my dlhujeme tak veľa, že by sme to nikdy nedokázali splatiť, a aj nám milosrdný nebeský Otec odpúšťa. Všetci teda dnes spoločne chváľme Boha, ktorého milosrdenstvo nepozná hraníc. „Nebeský Otče, ďakujem ti, že mi preukazuješ zľutovanie. Hoci poznáš moje minulé hriechy, ponúkaš mi slobodu a odpustenie. Vidíš, ako zápasím s tým, aby som dokázal odpustiť ľuďom, ktorí ma zraňujú. Vieš, ako niekedy ignorujem tvoje slovo a chcem všetko riešiť po svojom. Som ako tento sluha – stojím pred tebou a na splatenie nevyčísliteľnej dlžoby nemám ani cent. Ty však na mňa hľadíš s láskou a zľutúvaš sa nado mnou. Odpúšťaš mi celú dlžobu a aj napriek tomu, že opakovane hreším, prijímaš ma späť k sebe. Bože, ty si vždy bol láskavý, láskavý stále si a vždy aj budeš. Nikdy si nás neprestal milovať – ani vtedy, keď zhrešili naši prarodičia v raji. S Abrahámom si uzavrel zmluvu (pozri Gn 12). Izraelský ľud si vyviedol z Egypta, vyslobodil si ho z otroctva a zjavoval si mu svoje veľké milosrdenstvo (pozri Ex 12). Posielal si prorokov, aby ľuďom sprostredkovali tvoje slovo, a to aj vtedy, keď hrešili. Milosrdný Pane, každý deň na nás láskavo a vľúdne hľadíš. Neustále nám svojou láskou vychádzaš v ústrety a ponúkaš sa, že nás odbremeníš od našich hriechov. Si medzi nami prítomný prostredníctvom rodiny, priateľov a sviatostí, ktoré nám prinášajú tvoju milosť. Ďakujeme ti, že pre nás robíš aj také veci, ktoré my sami nedokážeme urobiť! Otče, napriek úľave, ktorú sluha pocítil, keď mu pán odpustil dlh, nedokázal si osvojiť rovnaké milosrdenstvo a byť podobne milosrdný voči svojmu spolusluhovi. Daj, aby som nikdy neurobil takú istú chybu. Nauč ma preukazovať milosrdenstvo ľuďom, s ktorými sa stretnem – najmä tým, ktorí ho najväčšmi potrebujú. Daj, aby som bol čoraz viac ako ty.“
„Milosrdný Bože, chválim ťa za tvoje zľutovanie a milosrdenstvo, ktoré mi preukazuješ. Ďakujem ti, že mi úplne odpúšťaš!“